Taraba spravil z úradníkov poisťovákov s províziami
Bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba pri obhajovaní vysokých odmien ministerským úradníkom podľa komentátora Ľubomíra Jaška namiešal svoj typický kokteil: výhovorky, neoveriteľné fakty, drzosť a agresívnu obhajobu neobhájiteľného. Exminister sa snaží tváriť pragmaticky a biznisovo, čo je súčasťou imidžu jeho strany. V skratke – dôležité sú výsledky, iba tie sa počítajú, cesty k nim môžu byť hocijaké.
Agendu eurofondov si podľa Jaška pomýlil s privátnym biznisom. Štátnych úradníkov chce predstaviť v štýle poisťovákov, ktorí si vypýtajú províziu za každú uzatvorenú zmluvu. Tu však nejde o životné poistky ani predaj limuzín v autosalóne, ale o správu verejných prostriedkov.
Že vraj šlo „len“ o europeniaze. Tie však nie sú peniazmi z neba – ide o riadne žiadané a zúčtované prostriedky z Únie, ktoré majú svojich adresátov aj striktne určené spôsoby využitia. Ak boli ministerskí úradníci úspešní vo svojej pracovnej náplni, robili presne to, kvôli čomu mali chodiť do práce. Podľa komentátora sa chvíľami zdá, že najbežnejším štandardom každého ministerského pracovníka je nepripravenosť.
Odmena za kvalitnú prácu nemusí byť a priori zlá. Je to nástroj manažovania a motivácie. Musí však byť primeraná a kritériá na jej získanie jasne, transparentne a dopredu stanovené. Nemôže ísť o jeden neprehľadný alebo skrývaný chaos, z ktorého sa zrazu vynoria úradníci zarábajúci lepšie ako hlava štátu.
Tarabove bezohľadnosť je podľa Jaška o to škandalóznejšia, že jeho ministerstvo bolo pravidelnejšie spájané s podozreniami ako s úspechmi. Štedrosť v štýle Tomáša Tarabu bude jedným z najsilnejších motívov pre tých, ktorí sa k nemu chcú pridať. Už teraz je zrejmé, že sa rodí nová partička ľudí, ktorí si zmýlili verejnú službu s naháňaním provízií a súkromným podnikaním a vyciciavanie štátu považujú za štvrtý pilier svojho dôchodkového zabezpečenia.
