Slovenka z frontu: Keď tam počujete tento zvuk, máte presne päť sekúnd na to, aby ste prežili
Filmárka a scenáristka Helena Hudáčeková organizuje pomoc pre 108. brigádu ukrajinskej domobrany. Na fronte sa podľa jej slov stretávajú dva svety – jeden poznačený vojnou o fyzické prežitie, druhý politickými spormi, ktoré v porovnaní s realitou zákopov pôsobia malicherne.
„Keď poviete na fronte výraz sloboda, každý pod tým vidí krv, pot a utrpenie vojny. Vraciam sa domov ako prázdna schránka, no žiť sa musí, hoci vnútorne som stále na fronte pri svojich vojakoch,“ uviedla Hudáčeková.
Hudáčeková chodí na Ukrajinu pravidelne raz za mesiac na dva týždne. Ako uviedla, hoci nedrží zbraň a nebojuje, útoky, nálety, tlakové vlny a strach o život vníma rovnako ako vojaci. „To vás zmení ako osobnosť, ako človeka aj vo vašom osobnom poslaní,“ povedala.
Po návrate domov podľa vlastných slov niekedy pociťuje, že funguje len ako „prázdna schránka“, ktorá plní každodenné povinnosti. „Žiť sa musí, ale vo vnútri som stále na fronte. Nie je minúta, keď by som nemyslela na svojich vojakov,“ dodala.
Zdôraznila, že vojaci v 108. brigáde nie sú rodení vojaci – pred vojnou to boli redaktori, spisovatelia, hudobníci, učitelia či historici. „Majú svoje sny, rodiny a plány. Nikto z nich nechcel bojovať ani zomrieť,“ povedala s tým, že jej zverenci hovoria: „Hrdinovia zomierajú a ja chcem žiť. Moje deti nepotrebujú vojenské vyznamenania, potrebujú otca.“
Ako najstrašnejší opisuje zvuk šahída. „Znie to ako stará motorka alebo rozheganá babeta, no je to veľmi hlasné. Starší typ počujete aj päť minút vopred a tých päť minút sa v psychologickom čase mení na hodiny,“ priblížila. Ak dron spraví náklon, ide podľa nej o päť až osem sekúnd. „Zažila som, keď len 50 metrov od nás dopadol šahíd v mestečku Novomykolajivka v záporožskom smere. Bol to v ten deň tridsiaty šahíd.“
V aute je podľa nej situácia najskľučujúcejšia. Pri detekcii signálu FPV dronu cez zariadenie Čujka musia okamžite zastaviť, vyskočiť a utekať. Spomenula aj situáciu v Sumskej oblasti, kde po defekte stáli 20 minút v oblasti, kde si nemôžu dovoliť zastaviť ani minútu. „Zázrakom nás nezamerali.“
Na Ukrajinu pôvodne išla po námety ako scenáristka. Zlom nastal, keď v noci v bunkri veliteľstva videla na monitoroch vypustenie troch rakiet. „Dve zostrelili, no pri tretej veliteľ odpočítaval čas do dopadu. Na druhý deň sme sa dozvedeli, že v tej bytovke v Charkove zahynulo niekoľko ľudí vrátane detí.“
Následne začala písať o potrebách vojakov, čo sa pretavilo do reálnej pomoci. Rozhodla sa pomáhať jednej konkrétnej jednotke – 108. brigáde teritoriálnej obrany. „Odvtedy im vozíme generátory, vozidlá, Starlinky aj zdravotnícky materiál. A kvôli nim som sa doučila aj ukrajinčinu,“ uviedla.
Za viac ako rok pomoci odovzdali pomoc za viac ako 200-tisíc eur. Vojaci im za to udelili ocenenie Kríž bojovníka, ktoré dostávajú výhradne vojaci z prvej línie. „Vyznamenali nás preto, že pomoc reálne zvýšila bojaschopnosť jednotky a zachránila množstvo životov,“ povedala.
Na otázku o únave Slovákov z pomoci odpovedala: „Pociťujem tú únavu, ale nerozumiem jej, pretože nemáme právo byť unavení. My sa nekrčíme v zákopoch bez elektriny a jedla.“ Všetku pomoc podľa nej odovzdávajú priamo na fronte a dokumentujú ju fotografiami naložených áut aj ďakovnými videami vojakov.
Politické návštevy v Moskve vníma front s nadhľadom. „Vedia, že Slovensko nie je Fico, ale tie stovky ľudí, ktorí poslali peniaze na generátory a Starlinky,“ povedala. Spomenula aj výpadok systému Starshield, počas ktorého podľa jej slov v brigáde zomrelo šesť mužov. „Výpadok systému na fronte stojí konkrétne ľudské životy.“
Koncov vojny v horizonte roka nevidí. „Rusom sa darí zo vzduchu, zdokonalili taktiku spálenej zeme a bombardujú všetko. V mestách ako Záporožie už FPV drony lietajú po uliciach a lovia civilistov pre zábavu.“
Hudáčeková zároveň upozornila na hybridnú vojnu v spoločnosti. „My tu nebojujeme len s vojnou za hranicami, ale aj s hybridnou vojnou priamo medzi nami, a tá sa dá odrážať len pravdou.“ Pripomenula, že Donbas má 53-tisíc štvorcových kilometrov. „Ak sa vzdáte územia, Putin neprestane – iba sa vyzbrojí a pôjde ďalej. Ukrajina sa nemôže vzdať ani centimetra územia, pretože Rusko hranice nepozná.“
