Moc je silnejšie afrodiziakum než sex, hovorí psychológ Heretik
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, ktorí majú často toxickú až patologickú osobnosť. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. V rozhovore to uviedol klinický a forenzný psychológ Anton Heretik, ktorý vysvetľuje, prečo takýchto lídrov opakovane volíme a ako sa v politike správame ako sektári.
Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa podľa neho nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Patologickí lídri sú podľa Heretika našim zrkadlom.
„Vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklizma. Je otázne, ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však na tom nie je tak zle, aby sme sa z tohto stavu nedokázali dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť,“ povedal psychológ.
Základy agresivity sa formujú v prvých rokoch života
Heretik upozorňuje, že základy budúcej agresivity sa formujú už v prvých troch rokoch života dieťaťa. Ak deti v tomto veku nedostanú základné pocity istoty, bezpečia, opatery a lásky, zbiera sa v nich nedôvera a predstava, že svet nie je bezpečné miesto.
Pri analýze životopisov páchateľov vrážd sa podľa neho zistilo, že väčšina z nich mala už v mladšom školskom veku množstvo problémov so správaním – záškoláctvo, agresivitu či šikanovanie spolužiakov. Varovné príznaky tak prichádzajú skôr, no v tínedžerskom veku sa extrémne zosilnia.
„Keď sa analyzuje pozadie takýchto činov, väčšinou sa nájdu rôzne problémy v rodinnom prostredí. Spätne sa zistí, že poruchy správania sa nezačínajú v puberte, ale objavujú sa už v rannom školskom veku,“ uviedol Heretik.
Dodal, že mladiství páchatelia často pred spáchaním činu sami vystupujú ako obete a snaha odborníkov naráža na nespoluprácu rodín. Najväčší problém je podľa neho v tom, že dieťa sa po pokusoch o psychoterapiu vracia do patologického prostredia.
