Uzavretie Hormuzského prielivu stálo Európu 127 miliárd eur navyše
Brusel upozorňuje, že dovoz energií prináša do Európy aj cenové šoky zo zahraničných konfliktov. Ďalšia eskalácia na Blízkom východe môže tlak ešte zvýšiť.
Uzavretie Hormuzského prielivu stálo Európu v dôsledku vyšších cien fosílnych palív 127 miliárd eur. V utorok to v Bruseli vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá zároveň upozornila na riziko opätovného vyhrotenia konfliktu na Blízkom východe.
Podľa von der Leyenovej prudký nárast cien ropy a zemného plynu po vypuknutí vojny medzi USA a Iránom poukazuje na potrebu znižovania závislosti EÚ od fosílnych palív.
Dôsledky uzavretia prielivu
Pred americko-izraelským útokom na Irán koncom februára prechádzala Hormuzským prielivom približne pätina svetovej námornej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Teherán následne túto strategickú vodnú cestu fakticky uzavrel a začal útočiť na energetickú infraštruktúru susedných krajín.
„Od uzavretia Hormuzského prielivu zaplatila Európa za dovážané fosílne palivá o 127 miliárd eur viac bez toho, aby získala čo i len jednu molekulu energie navyše,“ uviedla von der Leyenová. Dodala, že dovoz ropy a plynu so sebou prináša aj riziko prenášania cenových šokov a kríz.
Napätie medzi USA a Iránom
Jej vyjadrenia zazneli po pondelňajšom útoku USA na iránsky ostrov Kešm, ktorý sa nachádza v Hormuzskom prielive. Washington operáciu označil za „obranné opatrenie“ na ochranu amerických vojenských kapacít v regióne.
Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pohrozili obnovením útokov na Irán po utorkových voľbách do Kongresu v USA. Trump však v pondelok poprel, že by zvažoval útok na Teherán po hlasovaní. Očakáva sa, že Republikánska strana v nich môže stratiť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a prípadne aj Senátom v prospech demokratov. Jedným z dôvodov je nespokojnosť voličov s prudkým rastom cien energií.
Ekonomické dôsledky konfliktu
Na hospodárske dôsledky vojny pre Európu nedávno upozornil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Podľa neho podniky a spotrebitelia v Európe zaplatili v dôsledku zdraženia energií viac ako 100 miliárd eur navyše. Aj preto má podľa neho Európa ekonomický záujem na čo najrýchlejšom ukončení konfliktu.
