Slovenské domácnosti míňajú o dušu. Šetríme málo a kríza nás môže zaskočiť
Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, hospodársky rast preto plynie zo spotreby domácností. Tie míňajú aj na úkor úspor.
„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite. Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia. „To nás v tejto chvíli posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí Morvay, no varuje, že takýto trend môže byť z dlhodobého hľadiska riskantný.
Úspory po covide skolabovali
Pred pandémiou sa miera úspor domácností pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje iba veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa zvýši na osem percent.
„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú analytici NBS. Spotreba po opätovnom otvorení obchodov rástla najrýchlejším tempom od roku 2017. „Domácnosti počas pandémie nasporili celkom slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri pokračovaní v spotrebiteľských výdavkoch. Na Slovensku ľudia v obave, že všetko bude v budúcnosti drahšie, viac nakupovali tovary a využívali služby,“ dodávajú analytici.
Podľa nich k tomu prispela aj politika štátu. „Dotované ceny energií spolu so štedrou rodinnou a sociálnou politikou umožnili domácnostiam spotrebovať, lebo sa neobávali ešte väčšieho prepadu príjmov.“ V roku 2023 však už aj na slovenské domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov.
Bratské protipóly
Z dát vyskakuje veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. „Česko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu iba približne 80 percent svojho disponibilného príjmu. My sme úplne iný prípad: v posledných rokoch sektor domácností použil 93 až 96 percent svojho príjmu na spotrebu,“ poukazuje Morvay.
Analytik Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje, že na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov slovenských domácností, kým európsky priemer je okolo dvoch pätín. Ochotu šetriť ovplyvňuje aj výška úrokových sadzieb, ktoré sú v Česku, Maďarsku a Poľsku vyššie ako v eurozóne.
Riziká a recepty
Z krátkodobého hľadiska premena úspor na spotrebu pomáha udržiavať rast hospodárstva. „Pri strate práce, chorobe, raste nákladov na bývanie či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok. Práve kombinácia relatívne vysokého zadlženia a nízkeho objemu finančných aktív robí slovenské domácnosti zraniteľnejšími,“ upozorňuje Košč.
Morvay dodáva, že tvorba úspor je u nás dlhodobo nízka, čím sa zvýšila závislosť ekonomiky od pôžičiek zo zahraničia. „Ak sa dostaneme s cenami energií na trhové úrovne a bude potrebná konsolidácia verejných financií, príde vytriezvenie a domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu,“ hovoria analytici NBS.
Podľa Košča má poučovanie o finančnej gramotnosti svoje limity. „Cieľom by malo byť vytvárať podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb prirodzene zostával väčší priestor na úspory. Najmä cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie,“ uzatvára.
