Kristína Tormová: Stíchla SOM
Po víkendových komunálnych voľbách opísala Kristína Tormová svoje pocity úľavy, ktorú sama nazvala úľavou svojím spôsobom. Predvolebný piatok u nej sprevádzala panika a nahromadené sklamania, ktoré podľa jej slov neboli ojedinelé.
Napísala, že posledné dvoje volieb zanechali stopy na mnohých opozičných dušiach. Zvažovala, či po nich neskončí s občianskym aktivizmom, ktorý jej pritom pripadá prirodzený. Zároveň si priznala, že sama nevie, aké je to byť ticho, keď sa jej niečo nepáči, a že by to skúsila – nie zo sebaľútosti, ale z úspory energie.
V sobotu sa bála ísť spať pre spomienky na volebné noci z minulosti. Neskôr strávila chvíľu sama v tichu, aby si celý priebeh volebného dňa mohla v pokoji prežiť.
Lokálpatriotka
Pri prvých spočítaných bratislavských percentách sa v televízii redaktorka pýtala, čo by chcela, aby sa v meste zmenilo. Odpovedala, že nič, pretože ak by sa nič nezmenilo, mesto by sa podľa nej naďalej menilo k lepšiemu, ako si na to zvykla za ostatných osem rokov. Opísala sa ako lokálpatriotka, ktorá si všíma nuansy mesta.
Myslela aj na ľudí, ktorí viedli kampaň a zobudili sa do prázdna, vrátane Diany Javorčíkovej a Maja Porvažníka. Pripomenula, že im chýbalo tisíc hlasov, percento a pol.
Zmienila, že ju v minulosti volali kandidovať do komunálnej politiky, čo odmietla. Na zastupiteľstve by podľa svojich slov nevydržala sedieť ticho dlhšie ako päť minút. Zdôraznila, že politika sa nerobí len v zastupiteľstvách, ale aj na námestiach, vo volebných miestnostiach a pri kuchynských stoloch, a že nie každý musí kandidovať, no každý môže niekoho podporiť.
Nádych
V nedeľu ráno skúmala, či nepociťuje niečo podobné výsmechu, ktorý podľa nej prichádzal po parlamentných a prezidentských voľbách. Nepociťovala to.
Spomenula výsledok Jany Ďurkovej, ktorá podľa nej získala o 6 832 hlasov viac, a víťazstvo pána Majerského v Prešovskom samosprávnom kraji, pri ktorom uviedla, že nie je jeho fanúšičkou, no v súboji s fašistom to vnímala inak. Zmienila aj takmer 100-tisíc voličov Mazureka a 31-tisíc hlasov pre Suju.
Napísala, že niekedy sa budíme do bezpečia a berieme ho ako samozrejmosť. Pripomenula, že o rok sa budeme budiť do krajiny, v ktorej budú s najväčšou pravdepodobnosťou fašisti v parlamente, a že priveľa ľudí to tak chce.
Opísala, že v sobotu v sebe stíchla príjemne a že emócia, ktorú cítila, nebola vyslovená radosť ani smútok, ale zodpovednosť. Poďakovala a dodala, že sa jej vrátili čriepky viery v ľudí, s ktorými sa stretáva v MHD, na uliciach či pri nákupe.
Na záver citovala Havla: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
