Ústavný súd zrušil časť novely Trestného poriadku o dôkazoch od kajúcnikov ako protiústavnú
Kľúčová pasáž novely o kajúcnikoch neobstála pred Ústavným súdom. Sudcovia označili obmedzenie využívania ich výpovedí v trestnom konaní za protiústavné. Časť Trestného poriadku, týkajúca sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od tzv. kajúcnikov, je v rozpore s ústavou. Rozhodol o tom Ústavný súd SR, ktorý už vo februári pozastavil účinnosť tejto časti novely Trestného poriadku.
Rozhodlo o tom plénum súdu na neverejnom zasadnutí. Opiera sa okrem iného o čl. 50 ústavy o trestnom konaní a o čl. 141 a 142 o súdnictve. Podľa hovorkyne súdu Martiny Ferencovej súd uznal, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou, a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel.
Zmenu prijatú parlamentom vlani v decembri napadla na Ústavnom súde skupina 51 opozičných poslancov, ako aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a Špecializovaný trestný súd.
„Ústavný súd SR dnes rozhodol vo veci návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR, generálneho prokurátora SR a Špecializovaného trestného súdu vo veci, týkajúcej sa novely Trestného poriadku, v časti, týkajúcej sa tzv. spolupracujúcich osôb alebo inak kajúcnikov, a to tak, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel,“ uviedla hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová.
Opozícia od začiatku tvrdila, že novela mala pomôcť podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer), ktorý je obžalovaný v kauze Očistec. Ústavný súd sa jeho prípadom nezaoberal a posudzoval výlučne ústavnosť napadnutého ustanovenia. Podrobné odôvodnenie nálezu zatiaľ nie je známe.
Podľa sporného pravidla by sa nemohla použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý získal benefity, ak v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti.
Prílepok na poslednú chvíľu
Parlament novelu schválil 11. decembra 2025 v skrátenom legislatívnom konaní. Pôvodný vládny návrh menil najmä Trestný zákon, konkrétne tzv. horalkový paragraf o krádežiach. Pasáž o kajúcnikoch do neho vložili pozmeňujúcimi návrhmi poslanci Glück, Plevíková a Eliáš až na rokovaní ústavnoprávneho výboru v deň schvaľovania.
Opozícia ju preto označila za prílepok, teda zmenu, ktorá obsahovo nesúvisí s pôvodným návrhom. Koaliční poslanci argumentovali zneužívaním inštitútu kajúcnika, napríklad odsúdeniami na základe výpovedí, ktoré sa neskôr ukázali ako nedôveryhodné.
Varovania aj pozastavenie
Pravidlo kritizovali aj odborníci. Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý novelu napadol na ústavnom súde, označil pozastavenie jej účinnosti vo februári za zásadné. Podľa neho tým súd zabránil nenapraviteľným následkom pre spravodlivosť procesu aj ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti.
Šéf PS Michal Šimečka v decembri varoval pred dôsledkami novely. „Štát si v podstate zviaže ruky pri odstíhaní mafiánov, aj tých klasických z 90. rokov, ‚hrubokrkých‘ mafiánov. To znamená opäť rozmach zločinu. Nepoznám inú vládu vo svete, ktorá by prijímala opatrenia v parlamente, aby pomohla zločinu,“ vyhlásil. Koalícia výhrady ignorovala.
Ústavný súd účinnosť pravidla pozastavil vo februári. Vtedy upozornil, že novela nemala prechodné ustanovenia, a mohla sa teda uplatniť aj v prebiehajúcich konaniach. Pri samotných kajúcnikoch videl predovšetkým ohrozenie ich práva na obhajobu, lebo široké znenie mohlo viesť k tomu, že by sa ich výpoveď nedala použiť ani v konaní vedenom proti nim.
