Bezpečnosť detí na internete musí byť prioritou aj v EÚ
Deväť rokov. Toľko malo najmladšie dieťa, ktoré sa podľa policajných údajov ocitlo v centre bezpečnostného incidentu na škole v Staškove. Malo sa naháňať za loptou, stavať lego a riešiť domáce úlohy. Namiesto toho musela zasahovať polícia.
Tragédia v Staškove bolestivo ukázala, že vyhrážky musíme brať vážne. Tie vyslovené v triede, aj tie napísané na internete. Policajný expert Stanislav Hromádka upozornil, že po útoku výrazne pribudli hlásenia o ďalších incidentoch. Väčšinou išlo o slovné vyhrážky, polícia však eviduje aj tie na sociálnych sieťach.
Nebezpečenstvo, ktoré často nevidíme
Na internete sa dnes odohráva veľká časť života detí. Aj tam číha nebezpečenstvo, ktoré často nevidíme. Algoritmy môžu mladým ľuďom opakovane servírovať obsah plný agresivity a nenávisti a vytvárať dojem, že ponižovanie druhých je zábava.
Nie je. Aj preto je na mieste návrh nariadenia EU Kids Act. Okrem vekových hraníc počíta aj s obmedzením návykových funkcií, ako sú nekonečné scrollovanie a nočné notifikácie. Odporúčacie algoritmy majú uprednostňovať bezpečnosť a obmedziť sa má aj nevyžiadaný kontakt od cudzích ľudí.
Od technologických firiem sme doteraz veľmi často počúvali, že „to nejde.“ Nedávna dohoda medzi Metou a americkými štátmi ale ukazuje, že to bola iba výhovorka. V žalobe týkajúcej sa ochrany detí uzavreli vyrovnanie a dohodu na veľkých zmenách. Patria medzi ne obmedzenie používania sietí na dve hodiny, nočné vypnutie notifikácií či účty mladých predvolené ako súkromné.
Ak to ide v Spojených štátoch, musí to fungovať aj v Európskej únii. O bezpečnosti dieťaťa nemá rozhodovať to, na ktorej strane Atlantiku sa narodilo. Sme ešte na začiatku a pred nami sú dlhé rokovania o výslednej podobe zákona. Cieľom musí byť, aby bola ochrana detí čo najsilnejšia. Zákon, akokoľvek dobrý, je však len jeden krok. Potrebujeme prejsť celú cestu.
Čo deťom ponúkame ako náhradu?
Chceme, aby deti trávili menej času pred obrazovkami. A čo im za to ponúkneme? Krúžok za desiatky eur mesačne? Alebo ihrisko, na ktorom sa nemajú s kým hrať? Nie každá rodina si môže dovoliť súkromné kurzy. Nie každé dieťa má v blízkosti domova bezpečné miesto.
Začať môžeme už dnes. Investovať do digitálneho vzdelávania detí, rodičov a učiteľov. Prehlbovať ochranu pred kyberšikanou, podporovať a pomáhať obetiam sexualizovaného online zneužívania.
Základné umelecké školy, centrá voľného času či školskí psychológovia nie sú luxus, ale nutnosť. Aby mali deti kam ísť, keď odložia mobil. Aby sa mali na koho obrátiť, keď sa trápia. Je to o vôli investovať tam, kde to má zmysel. A nečakať, kým sa rozozvučia sirény.
