Tomáš Taraba dokazuje, že na Slovensku už neexistuje ľavica
Tomáš Taraba nemá taký výtlak, ako si exminister myslí. Zrejme nebude stačiť ani na to, aby pomohol opozícii a oslabil Smer alebo Republiku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že vláda rezignovala na konsolidáciu a Slovensko nemá finančný vankúš pre prípad neočakávanej krízy. Od rozpočtového provizória delí krajinu jediný poslanecký hlas a premiér sa obáva vojny.
Tomáš Taraba zakladá stranu Taraba – rozvoj Slovenska. Andreja Danka podpichuje už len jej názvom. Predseda SNS totiž ešte v časoch tretej Ficovej vlády presadil zákaz mien a priezvisk v názvoch strán. Ústavný súd neskôr rozhodol, že je to protiústavné.
Piliere programu sú silný ekonomický rast, silný sociálny štát, silné regióny a ochrana tradičných hodnôt. Oznámené boli spod Devína.
Taraba bude do parlamentu nosiť množstvo autonómnych návrhov a koalícii len tak hocičo neodkýva. S jeho hlasom nemôže rátať. No môže sa spoľahnúť na to, že exminister neurobí nič, čo by mohlo viesť k riziku predčasných volieb.
Na rozbehnutie vlastného projektu potrebuje čas. Nekupuje existujúcu stranu, ale iba začína zbierať podpisy.
Jeho značka nemá až taký výtlak, v aký dúfa. V júlovom prieskume dôveryhodnosti členov vlády skončil až šiesty – o jedno miesto pred Robertom Ficom.
Taraba zatiaľ vždy uspel, iba keď sa spojil s niekým silnejším. V roku 2020 s ĽSNS a o tri roky neskôr so SNS. Sám nedokázal nič. Jeho vlastná strana Život, ktorú viedol štyri roky, nemala ani merateľné preferencie.
Tarabovu budúcu stranu by sme mohli umiestniť niekam napravo od Smeru, no naľavo od Republiky, teda do segmentu, ktorý sa definuje ako tradicionalistická ľavica. Podľa prieskumu NMS sa za ľavičiarov s tradičnými hodnotami pokladá až 44 percent populácie.
Tento elektorát má však dobre pokrytý Smer a rýchlo rastúca Republika. Taraba bude konkurovať aj menším stranám – SNS alebo Právu na pravdu Zoroslava Kollára či Rudolfovi Huliakovi.
Jeho maximum je snažiť sa získať nejaké dve-tri percentá a potom sa ponúknuť niekomu silnejšiemu do koalície alebo na kandidátku. Z ĽSNS odišiel pre konflikt s Milanom Mazurekom, takže Republika neprichádza do úvahy. S Rudolfom Huliakom sa neznáša a dvere do Smeru zrejme tiež nemá naširoko otvorené.
Užitočný tak môže byť jedine pre opozíciu. Tým, ak vezme percentá Smeru, Republike, alebo Hlasu a oslabí ich. To by však najprv nejaké percentá musel mať.
Jeho najbližším parlamentným spolupracovníkom je Peter Slyško, ktorý k nemu prišiel z Hlasu. Súčasťou vznikajúcej strany je aj bývalý člen predsedníctva Republiky Marek Géci. Ďalší bývalý člen Hlasu Roman Malatinec je dnes podpredsedom Huliakovej strany vidieka.
To, že Smer údajne uvažoval, že by Tarabu vzal na kandidátku, a teraz je exminister preň konkurenciou, nie je známkou úpadku slovenskej ľavice, iba ďalším dôkazom, že ľavica na Slovensku prakticky neexistuje.
