Trumpovi hrozí najväčší volebný debakel republikánov. Teraz zase šokoval: Irán nech zaútočí na Los Angeles
Vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iráne pokračuje a voliči si to všímajú aj na vysokých cenách benzínu, na ktoré sú v Spojených štátoch tradične veľmi citliví. O tom, že Trumpova popularita prudko klesá, svedčí aj situácia pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do Kongresu (tzv. midterms, polčasové voľby), ktoré sa môžu skončiť debaklom pre republikánov.
Demokrati totiž môžu zvíťaziť aj v tradične republikánskych štátoch, ako sú Texas či dokonca Kansas. V Kansase pritom demokrati nevyhrali voľby do amerického Senátu od roku 1932. Novembrové voľby by to však mohli zmeniť, čo svedčí o rastúcej nepopularite, ktorej republikáni čelia.
Rastúce ceny pohonných hmôt chce Trump riešiť dovozom ruskej nafty po dohode s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čím šokoval EÚ aj Ukrajinu. To však nie je jediné, čím Trump minulý týždeň šokoval. Americký prezident totiž na predvolebnom mítingu vyhlásil, že ak by mal Irán zaútočiť na Spojené štáty, nech zasiahne San Diego a Los Angeles. Trump pritom hovoril o hrozbe, ktorú by Irán predstavoval, keby získal jadrovú zbraň. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
Podľa analytika Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) a odborníka na USA Mateja Jungwirtha sú tieto slová aj na Trumpa priveľa. „Tie komentáre o možných útokoch na Los Angeles a San Diego sú dosť šialené aj v kontexte Trumpovej rétoriky za posledné dva roky.“ Podľa Jungwirtha si Trump týmito nešťastnými výrokmi ventiluje rastúcu frustráciu zo svojej nepopularity. Analytik dodáva, že je neprijateľné, aby v liberálnej demokracii zazneli takéto výroky, hoci aj zo žartu, a aby líder vyzýval nepriateľa na zničenie „miliónových miest v štáte Kalifornia, ktorá mu politicky oponuje“.
Výroky, ktoré vyvolali šok a hnev medzi kalifornskými politikmi, zazneli na republikánskom predvolebnom mítingu v Nebraske. Trump tam hovoril o hrozbe iránskeho útoku na Spojené štáty a vyslovil slová, ktoré vyvolali pobúrenie: „Nech zničia Los Angeles. Nech zničia San Diego.“ Dav jeho priaznivcov na tieto slová reagoval búrlivým potleskom.
Trump však v širšom kontexte obhajoval vojnu proti Iránu, ktorá má podľa neho podobným útokom na americké mestá zabrániť. Trump pritom tieto mestá nemusel spomenúť náhodou. Kalifornia je totiž baštou demokratov a domovom jedného z jeho najväčších politických oponentov, kalifornského guvernéra Gavina Newsoma. Ten patrí medzi potenciálnych demokratických kandidátov na prezidenta vo voľbách v roku 2028. Newsom označil Trumpove výroky za „pomätené a nebezpečné“.
Na Trumpove slová reagovala aj starostka Los Angeles Karen Bassová, podľa ktorej sú prezidentove vyjadrenia nebezpečné a môžu ohroziť bezpečnosť mesta. „Úlohou prezidenta je chrániť krajinu, nie ju aktívne ohrozovať a povzbudzovať útoky na životy Američanov,“ vyhlásila starostka druhého najväčšieho mesta USA. Trump však na mítingu v Nebraske zároveň tvrdil, že vojna v Iráne sa už čoskoro skončí.
Trump pritom len minulý štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty do novembrových volieb do Kongresu nepodniknú ďalšie vojenské útoky proti Iránu. Voľby sa uskutočnia už 3. novembra a republikáni v nich budú obhajovať svoju väčšinu v oboch komorách Kongresu. Americký prezident zároveň tvrdí, že Washington s Teheránom vedie „produktívne rokovania“ o ukončení vojny, ktorá sa začala ešte vo februári. Napriek jeho optimistickým vyjadreniam však k dohode zatiaľ nedošlo.
O sprostredkovanie rokovaní sa usilujú viaceré krajiny vrátane Pakistanu a Kataru. Irán ešte počas septembrového Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyjadril ochotu obnoviť rokovania so Spojenými štátmi a otvoriť Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzala približne pätina svetovej spotreby ropy. Teherán však otvorenie prielivu podmieňuje viacerými požiadavkami vrátane ukončenia americkej námornej blokády iránskych prístavov.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v New Yorku predstavil návrh, podľa ktorého by Irán mohol prieliv otvoriť do siedmich dní od prijatia jeho podmienok Washingtonom. Rokovania však narážajú najmä na spor o iránsky jadrový program. Trump požaduje, aby sa Irán zaviazal, že nezíska jadrové zbrane, pričom Washington zároveň presadzuje ukončenie obohacovania uránu a odovzdanie jeho zásob. Teherán tieto požiadavky odmieta a trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely.
Irán chce pritom najskôr vyriešiť otázku Hormuzského prielivu a ukončenia americkej blokády, zatiaľ čo USA požaduje, aby bola súčasťou dohody od začiatku aj otázka jadrového programu.
