V staškovskej škole sa vraždiť nemuselo. Nemáme garancie, že sa to nezopakuje, tvrdí Radovan Bránik
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik sa osobne oboznámil so situáciou, ktorá viedla k zavraždeniu dlhoročnej učiteľky Boženy Mariakovej a 14-ročnej žiačky Nely v Základnej škole v kysuckom Staškove. Podľa jeho slov nešlo o skrat, ale o dlhodobý a očividný vývoj.
„To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove,“ uviedol Bránik s tým, že podobných detí, akým bol 13-ročný páchateľ Daniel, je na Slovensku mnoho. Väčšina z nich však podľa neho končí samovraždami.
Bránik kladie otázku, kto mal toho chlapca naozaj rád, a varuje, že spoločnosť nemá garancie, že sa podobná tragédia nezopakuje.
Tragédia v Staškove prišla necelé dva roky po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde páchateľ zabil zástupkyňu riaditeľa a študentku Alenu. Brutálne násilie na školách sa však nezačalo písať až teraz. Od roku 1989 evidujeme viacero vážnych prípadov, medzi najtragickejšie patria Vrútky, kde v roku 2020 bývalý žiak zavraždil zástupcu riaditeľa Budza a vážne zranil riaditeľku školy i dvoch žiakov. Už v roku 1997 podľahla mnohým bodným ranám učiteľka pri útoku študenta na strednej škole v Bratislave.
Reakciou na aktuálnu tragédiu sú rastúce obavy učiteľov, ktorých práca sa stáva nielen nedocenenou, ale ide prekvapivo o rizikové povolanie. Odborníci varujú už dlhodobo.
„Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem – k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené,“ vyhlásil krátko po tragédii v Spišskej Starej Vsi šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.
Podľa Bránika stovky detí prežívajú svoju každodennú existenciu blízko hranice zlyhania a oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na seba samých, a to z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné až totožné s tým, ktorý viedol páchateľa v Staškove.
