Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala paniku a otázky o pľúcnom more
Ruské úrady tvrdia, že testy nebezpečný patogén neodhalili. Donald Trump chce kvôli podozrivej nákaze telefonovať šéfovi Kremľa. Druhého októbra zažili obyvatelia tehlového obytného domu na Voronežskej ulici v ruskom meste Irkutsk scénu ako z napínavého hollywoodskeho thrilleru o smrtiacej nákaze.
Okolo desiatej hodiny večer pri ich dome zastavili tri vozidlá. Z áut vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách a začali dezinfikovať vchody do budovy. Ostrý zápach, ktorý prenikal do bytov, sa nedal s ničím iným spliesť.
Tí im povedali, že ich na adresu poslal Rospotrebnadzor – ruský federálny úrad, ktorý okrem iného vykonáva hygienický dozor –, pretože akési dievča zomrelo na nebezpečný vírus. Takto nejako podľa podrobnej reportáže ruského webu Ľudia Bajkalu vyzeral úvod do drámy, ktorú vyvolala séria otázok, či sa susedke obyvateľov bytovky na Voronežskej ulici, 28-ročnej pracovníčke Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu Dariji Šipilovovej, ktorá zomrela v noci z 1. na 2. októbra, mohol stať fatálnym pľúcny mor.
Portál zistil, že mladá laborantka mala príznaky ochorenia, ktoré podľa jej kolegov najskôr vyzeralo ako bežné nachladnutie. Darija nemala teplotu, no jej zdravotný stav sa postupne začal zhoršovať. V práci bola naposledy 25. septembra. O štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov a o dva dni nato zomrela.
Okamžite po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény. Do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie. Tí, ktorí boli v kontakte s 28-ročnou Darijou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb.
Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte. V karanténe ich držali tri dni. Dvakrát denne im brali stery a nakoniec ich prepustili. Ruské úrady tvrdia, že neexistuje žiadne riziko epidémie a mladá laborantka zomrela na „zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie“.
„K 7. októbru viac ako 90 percent kontaktov absolvovalo lekárske pozorovanie. Neboli zistené žiadne zdravotné problémy súvisiace s infekčnými chorobami a výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény,“ informoval Rospotrebnadzor.
Chýry o tom, že príčinou smrti mladej ženy sa mohol stať pľúcny mor, však medzičasom v irkutských domácnostiach vyvolali paniku a obavy. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažia v miestnych lekárňach zohnať antibiotiká. „V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám,“ povedal webu jeden zo zamestnancov výskumného inštitútu. Na uliciach sa zároveň po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach.
Biochemička Evgenija Choroševová vysvetlila, že pokiaľ by sa laborantka nakazila patogénom v práci – a vedela by o tom –, ako odborná pracovníčka by okamžite vedela rozpoznať príznaky. Verziu o rozbitej skúmavke nepovažuje za pravdepodobnú ani epidemiológ Andrej Aleksandrin.
Chýry o možnom prípade nákazy pľúcnym morom nevystrašili len obyvateľov Irkutska, pozornosť zbystrilo aj zahraničie. Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že chce o situácii v Irkutskej oblasti telefonicky hovoriť s Vladimirom Putinom. Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy, no v správe pre WHO zrejme vynechali podrobnosti.
Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus o deň neskôr uviedol, že WHO „požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc, patogéne, ktorý viedol k opatreniam verejného zdravia.“ V Rusku naposledy prípady výskytu moru u človeka evidovali v rokoch 2014, 2015 a 2016.
