Spor o čestné občianstvo v Kežmarku: Kňazi bojkotujú slávnosť pre minulosť kandidáta v ŠtB
Udelenie ocenenia pre Františka Chmelára otvára otázku transparentnosti pri hlasovaniach v mestskom zastupiteľstve.
KEŽMAROK: V Kežmarku sa najnovšie rozhorel názorový konflikt okolo zámeru mesta udeliť titul Čestný občan mesta Kežmarok bývalému dlhoročnému šéfovi Slovenského olympijského výboru Františkovi Chmelárovi. Slávnostné odovzdávanie ocenenia je naplánované na piatok 2. októbra 2026 o 17.00 h v Kine Iskra. Deň pred podujatím sa proti rozhodnutiu ostro postavili zástupcovia miestnych cirkví.
Rímskokatolícky dekan Martin Majda, evanjelický farár a zároveň mestský poslanec Roman Porubän a gréckokatolícky farár Dominik Petrík zverejnili otvorené vyhlásenie, v ktorom oznamujú svoju neúčasť na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva. Duchovní vysvetľujú, že rozhodnutie prijali ako prejav občianskeho a morálno-duchovného nesúhlasu.
V spoločnom stanovisku zdôrazňujú, že udelením ocenenia Františkovi Chmelárovi mesto Kežmarok vysiela verejnosti jasný signál o tom, aké konanie a životné postoje považuje za hodné verejného uznania.
Oceňujú agenta Štátnej bezpečnosti
Kňazi sa odvolávajú na verejne dostupné archívne dokumenty Ústavu pamäti národa, z ktorých vyplýva, že František Chmelár pôsobil ako agent Štátnej bezpečnosti pod krycím menom „Ekonóm” a za svoju činnosť prijímal finančnú odmenu. Predstavitelia cirkví pripomínajú, že hoci kresťanské hodnoty sú založené na odpustení a pokání, odpustenie neznamená, že každý životný príbeh má byť označený za hodný verejného ocenenia.
Zásadne tiež odmietajú, že by ich postoj znamenal neúctu k mestu či ostatným oceneným. „Svoje stanovisko predkladáme vám i verejnosti v pokoji, bez osobnej nenávisti a snahy ponižovať človeka. Robíme tak preto, aby sa v budúcnosti podobné veci nezopakovali a k návrhom kandidátov na ocenenie mestom Kežmarok sa pristupovalo aj z hľadiska posúdenia ich morálno-etického profilu,” tvrdia predstavitelia cirkví v Kežmarku.
Vedenie mesta Kežmarok v reakcii poukazuje na legislatívny a procesný rozmer celého schvaľovania. Samospráva pripomenula, že návrhy na ocenenia a ich schvaľovanie patria do výlučnej pôsobnosti poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí tento návrh schválili na rokovaní 21. mája 2026. Mesto zdôraznilo, že za návrh hlasovali všetci prítomní poslanci vrátane samotného farára Romana Porubäna, pričom primátor mesta Ján Ferenčák akceptoval rozhodnutie zastupiteľstva a podpísal ho.
Radnica zároveň vyjadrila sklamanie z načasovania a formy protestu, ktorý cirkevní hodnostári zverejnili na sociálnych sieťach: „Mesto považuje tento spôsob komunikácie za nedôstojný.”
Pri hlasovaní si súvislosti neuvedomili
Duchovní však vzápätí reagovali spresnením, v ktorom odhalili zákulisie májového hlasovania a spochybnili jeho transparentnosť. Upozornili na to, že bod o udelení čestného občianstva v pôvodných podkladoch predložených poslancom vôbec nebol a viceprimátor Jozef Matia ho doplnil až priamo na zasadnutí.
Meno kandidáta na ocenenie Františka Chmelára nebolo vopred prerokované ani v kultúrnej komisii. Keďže František Chmelár v Kežmarku nežije, poslanci v časovej tiesni a bez dostatočných informácií hlasovali za návrh bez toho, aby si v danom momente uvedomili všetky súvislosti spojené s jeho minulosťou.
Farár a poslanec Roman Porubän odmieta obvinenia zo zbytočného vyostrovania situácie na poslednú chvíľu a vysvetľuje, že po upozornení od verejnosti osobne navštívil viceprimátora Jozefa Matiu už v júni 2026 so žiadosťou o prehodnotenie uznesenia, ale neuspel.
Kňazi v reakcii na tvrdenia samosprávy zdôrazňujú, že otvorené vyhlásenie zverejnili až deň pred podujatím preto, lebo do poslednej chvíle verili v zmenu rozhodnutia radnice. „Takéto zahmlievanie a podsúvanie neúplných informácií považujeme taktiež za nedôstojný spôsob komunikácie,” reagujú duchovní.
Celý prípad tak v Kežmarku otvára polemiku o transparentnosti pri narýchlo predkladaných návrhoch a o tom, akú váhu zohráva morálno-etický profil osobností pri udeľovaní najvyšších mestských ocenení.
