Brusel pripravuje mechanizmy proti zneužitiu veta novými členmi
Európska únia zrýchľuje rozširovanie a prvýkrát ponúkne kandidátom konkrétne termíny prístupových rokovaní. Zároveň pripravuje záruky, aby noví členovia neblokovali rozhodnutia Únie tak, ako to opakovane robilo Maďarsko.
Podľa predstaviteľov Európskej komisie Brusel finalizuje harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidáti dostanú presné informácie o uzavretí kľúčových reformných blokov, takzvaných vyjednávacích klastrov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala tento prístup v správe o stave Únie. Sľúbila podporu krajinám s najväčším pokrokom v reformách.
Zoznam kandidátov zostáva selektívny. Krajiny zaostávajúce v reformách alebo čeliace nestabilite, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na výsady počkajú. Prihlášky Gruzínska, Turecka a Srbska uviazli pre obavy o demokraciu a právny štát.
Lídri Francúzska, Nemecka či Holandska sú pri prijímaní nových krajín opatrní pre frustráciu z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten využíval veto na blokovanie sankcií voči Rusku či pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov.
Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu pri otváraní rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom.
Nové mechanizmy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013.
Čiernohorský premiér Milojko Spajić avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá jasné a predvídateľné.
EÚ pripravuje aj stratégiu postupného začleňovania, ktorá by krajinám poskytla ekonomické benefity ako odmenu za čiastkové reformy pred definitívnym vstupom. Podporujú ju nemecký kancelár Friedrich Merz či francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Témy budú predmetom októbrového samitu lídrov EÚ, ktorí budú rokovať aj o rozpočte vo výške dvoch biliónov eur, migrácii a európskej obrannej pripravenosti.
Brusel sa obracia aj na Kanadu. Keďže Donald Trump uvalil na svojho suseda nové clá, kanadský premiér Mark Carney hľadá záchranu v Európe. Von der Leyenová navrhla udeliť Kanade štatút pridruženého člena EÚ. Predseda Európskej rady António Costa to obhajuje spoluprácou v obrane, umelej inteligencii a ochrane demokracie. Októbrový samit v Montreale má položiť základy spojenectva.
Islanďania v referende tesne odmietli návrat k prístupovým rokovaniam. Kým pre chudobnejšie štáty na východe je EÚ synonymom bezpečnosti, pre Island s členstvom v NATO a Európskom hospodárskom priestore to neplatí. Vzdanie sa suverenity a kontroly nad rybolovnými vodami pre nich nemá dostatočnú hodnotu.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prosperovať, musí dokázať, že nový prístup k rozširovaniu bude fungovať v praxi.
