Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy
Európa starne a zápasí s nedostatkom pracovných síl. Tie k nám zadarmo prichádzajú vo forme migrantov, ale my ich namiesto využitia deportujeme. Sobotňajší samit ministrov vnútra v Mníchove túto nezmyselnú politiku EÚ len potvrdil.
Hlavným bodom samitu bola podpora vyhosťovania migrantov do tretích krajín. Ak niekto nedostane v EÚ azyl a nie je možné vrátiť ho do krajiny pôvodu, bude odsunutý do zaostalej africkej krajiny, ktorej bude Únia platiť za ich nelegálnych migrantov.
Utečenci, pokojne i matka s dieťaťom, sa ocitnú v neznámej krajine s nižšou úrovňou ľudských práv a vyššou kriminalitou. Bez prostriedkov sú odkázaní sami na seba. Tento postup je podobný posielaniu nežiaducich ľudí do sibírskych gulagov.
Ako evanjelickí farári ovplyvnili migračnú politiku EÚ
Ideálny stav by bol, keby sme boli takí bohatí, aby sme mohli prijať každého a zaručiť mu rovnaké práva. To bola myšlienka Angely Merkelovej, dcéry evanjelického kňaza. Jej otec veril v pomoc slabším natoľko, že sa presťahoval z Hamburgu do NDR.
Počas imigračnej krízy v roku 2015 Merkelová vyhlásila: „Wir schaffen das!“, teda že to zvládneme.
Pomoc slabším bola zásadnou aj v rodine farára Alfréda Kocába. Počas vojny ukrýval vo Viedni vyše 13 mesiacov poľského väzňa a nemeckého dezertéra. Jeho syn Michael sa k migrantom vyslovil pragmaticky – zdôraznil pomoc, ale žiadal aj povinnosť prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny.
Čo sme mali urobiť
Mali sme zakázať prístup utečencov k sociálnym a integračným dávkam a otvoriť im pracovný trh. Práca nesmie byť považovaná za zločin. Ak utečenec nejde ráno do práce, ale o dvanástej sa postaví do radu na podporu, domácich to naštve.
Nemáme povinnosť deliť sa o sociálne fondy, na ktorých naši predkovia roky pracovali.
Tento prístup by otočil vnímanie migrantov. Ako v USA otočil vnímanie mexických imigrantov – nemali sociálnu podporu, makali na jahodových políčkach a stali sa motorom ekonomiky. Američania im až po rokoch dali možnosť voliť.
Prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny
Imigranti v Európe sa mali prispôsobiť. Pracovať, nepomýšľať na šaríu, dôsledne dodržiavať naše zákony, po prvom prechode na červenú odísť. Prišli ste sem, lebo militantný islam vám doma zničil životy, tak ho nezavádzajte u nás.
Nevolíte, pracujete. Máte lepšie peniaze než doma, vážte si to. My sme tu doma, vy ste hostia.
Radšej občan druhej kategórie než vyhnanec
Ak by sa uplatňovala táto filozofia, nebolo by ťažké presviedčať voličov o podpore idealistického základu kresťanskej kultúry, kde pomoc slabším je základným kameňom. Len inou rétorikou.
Potrebujeme lacnú pracovnú silu a nových daňových poplatníkov pre naše dôchodky. Iné krajiny lákajú migrantov za obrovské peniaze, my to máme zadarmo.
Idealisti by namietali, že robíme občanov druhej kategórie. Ale teraz ich posielame do krajín tretieho sveta, čo je horšie porušovanie ľudských práv.
Pragmatické metódy pre idealistické ciele
Keby sme dali slovo pragmatikom s idealistickým základom, ako bol Kocáb, možno by sme tomuto scenáru nemuseli dospieť. Lepšie porušiť práva jemnejším spôsobom na začiatku než brutálne teraz.
Idealistické ciele musia byť základom politiky, ale pri ich dosahovaní treba uplatniť zdravú mieru pragmatizmu. Inak to nezvládneme, preto to nezvládame, mama Merkel. Preto u vás vyhráva AfD a u nás Fico a Republika.
