Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet
Vláda opakovane nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z dlhovej brzdy. Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Táto povinnosť jej vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet. Ústavný zákon pritom vláda porušila v uplynulom roku už dvakrát. Najprv odmietala požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Túto povinnosť mala splniť 22. novembra 2025. Vláda napokon Národnú radu požiadala o vyslovenie dôvery 18. júna, teda so sedemmesačným oneskorením.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) reagoval, že ide o administratívnu vec a neobáva sa rozpočtového provizória. Ďalšou povinnosťou vlády bolo predstaviť dokument o ozdravení verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala, že túto povinnosť si vláda zatiaľ nesplnila.
Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?
Verejný dlh presahuje všetky sankčné pásma dlhovej brzdy. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu je stanovená, ak dlh prekročí 49 percent HDP. Vlani bol dlh 61 percent HDP, tento rok zrejme presiahne 64 percent.
Prečo si vláda myslí, že nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet?
V ústavnom zákone existujú výnimky. Nová vláda nečelí najprísnejším sankciám prvé dva roky od nástupu. Zákon ráta aj s nečakanými udalosťami. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster vysvetlil, že úniková klauzula by sa aktivovala napríklad pri potrebe financií na Európsky stabilizačný mechanizmus.
Výdavky z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili. RRZ nesúhlasí. Vláda si zaúčtovala tri veľké položky, ktoré sú bežnými a predvídateľnými výdavkami.
Prvou sú výdavky na obranu. Šuster hovorí, že dve percentá sú na vlastnú obranu a nie na NATO. Druhým problémom sú výdavky na spolufinancovanie eurofondov. Treťou položkou je príspevok do rozpočtu EÚ. Podmienka troch percent HDP je naplnená len ak sa všetky tri položky zrátajú dohromady.
Aký zmysel by malo predloženie vyrovnaného rozpočtu?
Ide o negatívnu motiváciu, aby vlády hospodárili zodpovedne a deficity znižovali. Sankcia tiež umožňuje verejnosti vidieť skutočný stav financií. Vymazanie deficitu by si vyžadovalo nájsť približne šesť miliárd eur, čo by znamenalo zvyšovanie daní a znižovanie výdavkov.
Mohol by parlament zvýšiť deficit podľa vlastného uváženia?
Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet sa vzťahuje iba na vládu. Parlament môže rozpočet upraviť do deficitnej podoby. RRZ upozorňuje, že poslanci by mali schváliť rozpočet, ktorý financie približuje k dlhodobo udržateľnému stavu.
Ako môže postupovať Ústavný súd?
Opozičné strany avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd. Potrebná je skupina 30 poslancov. Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že vláda koná v rozpore s ústavným zákonom a krajina je de facto v ústavnej kríze.
Ústavný právnik Vincent Bujňák hovorí o dvoch možnostiach. Prvou je žiadosť o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Druhou je konanie o súlade právnych predpisov, ktoré prichádza až po podpise zákona. Bujňák si nemyslí, že by situácia dospela k rozpočtovému provizóriu. V praxi by vláda a parlament pravdepodobne schválili nový rozpočet.
Bujňák pripomína, že vláda pri predchádzajúcom spore nepoužila únikovú klauzulu, hoci na to mala možnosť. RRZ poukazuje, že Ústavný súd v júnovom náleze uviedol, že účelom výnimky je vytvoriť priestor pre okolnosti, ktoré nastali náhle a neočakávane.
Čo by znamenalo prípadné rozpočtové provizórium?
Provizórium znamená stav, keď by vláda mala obmedzené schopnosti míňať peniaze. Musela by sa riadiť rozpočtom z predošlého roku s nižšími príjmami aj výdavkami. Rozpočet by sa míňal po dvanástinách. Niekoľkomesačné provizórium by mohlo znamenať komplikácie v riadení štátu.
Slovensko má najnižšiu dôveru investorov od vstupu do EÚ. Akékoľvek fiškálne problémy by mohli znamenať zníženie ratingu a drahšie financovanie dlhu. RRZ vyrátala, že každý nárast úrokov o 0,1 percentuálneho bodu stojí približne 91 miliónov eur.
