Komici Hudák a Szatmary: Furt čakáme, že bude lepšie. Ale ono lepšie už bolo
Tomáš Hudák a Michael Szatmary hovoria o veku, pri ktorom už človek nemusí stihnúť každú párty, ale stále môže mať nové sny. O hypotéke splácanej „čajovými lyžičkami“, mužoch, ktorí sa nemusia báť vlastných sĺz, aj o tom, prečo je slovenská politika niekedy absurdnejšia než vtip. Dvojica stand-upistov hovorí aj o sociálnych sieťach, hraniciach humoru a o tom, čo sa stane, keď sa na pódiu namiesto dvoch monológov rozhodnú viesť dialóg.
Po štyridsiatke už človek vie, čo mu stojí za jeho čas
Ste pred premiérou svojho stand-up špeciálu „Lepšie to už nebude“. Ten názov znie na prvé počutie ako rezignovaný postoj k životu. Pri čom ste si vy osobne povedali: „Dobre, toto už lepšie nebude, prestávam s tým bojovať?“
Michael Szatmary: Ak nepočítam fyzické starosti s mojím vlastným telom, lebo pri ňom sa snažím len všemožne oddialiť neodvrátiteľné, a to je staroba, tak som prestal bojovať s ľuďmi, ktorí odmietajú pochopiť, prijať argument, prípadne racionálne diskutovať.
Tomáš Hudák: Šedivejúca brada a pocit, že musím byť na každej párty. Nemusím. Už mi nemá čo ujsť. Práve naopak, doma by mi uchádzalo strašne veľa. Ja už mám celkom slušné párty s deťmi, keď ich treba dostať do postele.