Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná
Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy. Počas misie bol svedkom situácií, ktoré opisuje ako nepredstaviteľné. Aj keď by oficiálne malo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Izrael pokračuje v útokoch na Gazu a násilie pokračuje aj na okupovanom Západnom brehu.
V roku 2024 mal Havlíček na starosti projekt poskytovania primárnej starostlivosti pre pacientov, ktorí prišli o zázemie svojich praktických lekárov alebo nemocníc. Venovali sa chronickým pacientom, akútnym ochoreniam aj popôrodnej starostlivosti v nemocnici al-Emiráty, v tom čase jedinej funkčnej pôrodnici v Gaze.
Zdravotné problémy obyvateľov
Najčastejšie riešili infekcie dýchacích ciest u detí, ktoré dlhodobo bývali v stanoch, kožné ochorenia pre nedostatok vody a hygieny, hnačky, zápchy a neskôr podvýživu u dospelých a akútnu podvýživu u detí.
Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, teda menej než polovica, a žiadna nefunguje na sto percent. Zásobovanie zdravotníckych zariadení je veľmi zložité. Chýba aj základné vybavenie a infraštruktúra. V Gaze nefunguje systematické zásobovanie pitnou vodou.
Ako extrémny príklad závislosti od jednotlivých komodít uviedol motorový olej, ktorého cena sa vyšplhala na vyše 1000 eur za liter. Keď preň nemohli prevádzkovať generátor, museli úplne zastaviť odsoľovaciu stanicu a kapacita distribučnej siete poklesla približne na polovicu.
Humanitárna pomoc a nedostatok materiálu
Humanitárna pomoc vrátane liekov nie je dostatočná. Chýba zdravotnícke vybavenie. Na jeseň minulého roka došla všetka sterilná gáza a začala sa používať nesterilná, ktorú sa kolegovia snažili sterilizovať. Pre jedno zariadenie bolo potrebných približne desaťtisíc balení sterilnej gázy denne.
Do Gazy sa nedostávajú invalidné vozíky ani niektoré typy barlí, čo limituje následnú starostlivosť. Chýbajú základné suroviny ako múka, ryža či olej. Medzi potravinami sú skôr vysoko priemyselne spracované náhrady jedla.
Rozvíjajúcu sa podvýživu u detí začali registrovať už v zime roku 2024 po prvej veľkej blokáde. Hladujúce deti znamenajú oneskorenie fyzického aj mentálneho vývoja, pri väčšom poškodení môže ísť o nezvratné následky. Medzi prekvapivejšie ochorenia patrí premnoženie svrabu v dôsledku nedostatočnej hygieny.
Situácia po prímerí
Havlíčka najviac prekvapil neustály zvuk dronov, lietadiel, helikoptér, ozveny streľby a výbuchov. Po roku od uzavretia prímeria sa na tom takmer nič nezmenilo. Prímerie podľa neho znamená, že sa v Gaze stále strieľa, dva milióny obyvateľov sa tiesnia v utečeneckých táboroch na tretine pôvodného územia a tímy Lekárov bez hraníc denne ošetria jednotky až desiatky zranených.
Izrael vybudoval takzvanú žltú líniu a strieľa po ľuďoch, ktorí sa pohybujú v jej blízkosti. Humanitárni pracovníci nie sú do Pásma Gazy vpúšťaní. Lekári bez hraníc nie sú jedinou organizáciou, ktorá dostala výpoveď z tohto územia – okrem nej tam pôsobilo 36 ďalších organizácií.
Príbehy z misie
Havlíčkovi utkvel v pamäti prípad jeho spolupracovníka, skladníka v lekárni. Pri útoku tankom na dom označený logom Lekárov bez hraníc zomreli dve ženy vrátane jeho manželky a matky, ďalšie dve utrpeli masívne popáleniny. Kolega napriek tomu na druhý deň prišiel do práce pomáhať ostatným.
Spomína aj na približne dvojročné dievčatko s popáleninou cez celý chrbát, do ktorej sa dostala infekcia pseudomonádou. Každý preväz bol spojený s obrovskou bolesťou. Pre celú poľnú kliniku mali na bližšie neurčený čas posledných päť ampúl morfínu, ktorý jej pri preväzovaní podávali.
Výzva pre politikov
Podľa Havlíčka by humanitárnu katastrofu mohlo zmierniť predovšetkým umožnenie prístupu humanitárnym organizáciám a otvorenie hraníc pre zásobovanie. Najdôležitejší je však tlak medzinárodného spoločenstva, aby Izrael prestal predstierať, že dodržiava prímerie a že má záujem vyriešiť konflikt humánnym spôsobom. Bez politického tlaku, na prvom mieste zo strany Spojených štátov, sa to podľa neho nepodarí.
