Bývalý prezident Kosova dostal 25 rokov za vojnové zločiny
Súdny tribunál v Haagu odsúdil bývalého prezidenta Kosova Hashima Thaçiho na 25 rokov väzenia za vojnové zločiny. Spolu s ním boli odsúdení aj ďalší traja vysokopostavení velitelia Kosovskej oslobodzovacej armády. Jakup Krasniqi dostal 25 rokov väzenia, Kadri Veseli 18 rokov a Rexhep Selimi 13 rokov.
Išlo o špeciálny súd zameraný práve na zločiny spojené s konfliktom v Kosove. Thaçi a ďalší boli uznaní vinnými v súvislosti s 96 vraždami, mučením či nezákonným väznením politických oponentov a civilistov. K zločinom malo dochádzať počas kosovskej vojny za nezávislosť od Srbska v rokoch 1998 až 1999. Medzi obeťami mali byť Srbi, Rómovia, ale aj ďalší ľudia považovaní za politických odporcov Kosovskej oslobodzovacej armády.
Protesty pred budovou súdu
Zatiaľ čo súd čítal rozsudok, pred budovou sa ozývali protesty Kosovčanov, ktorí prišli Thaçiho a ďalších obžalovaných podporiť. Do Haagu pricestovali tisíce ich podporovateľov, ktorí verdikt sledovali spoločne v jednom z verejných parkov.
Po oznámení trestov sa časť davu pokúsila vyraziť smerom k budove súdu, pričom došlo aj ku krátkemu stretu s holandskou políciou.
Reakcie na rozsudok
Kosovský minister zahraničných vecí Glauk Konjufca označil rozsudok za „strašný pre Kosovo a našu vojnu za oslobodenie“. Rozhodnutie označil za smutné, nespravodlivé a nezaslúžené.
Podľa predstaviteľov Thaçiho strany PDK ide o veľkú nespravodlivosť založenú na tvrdeniach a materiáloch, ktoré považujú za „vyfabrikované“ a dlhodobo živené srbskou propagandou s cieľom kriminalizovať boj Kosovskej oslobodzovacej armády. Pre mnohých v Kosove zostávajú Thaçi a ďalší bývalí velitelia Kosovskej oslobodzovacej armády hrdinami.
Sudca zdôraznil, že proces nebol o legitímnosti boja
Samotný súd pri vynesení rozsudku zdôraznil, že proces nebol o tom, či bol boj Kosovskej oslobodzovacej armády legitímny. Podľa sudcu sa mal zaoberať výlučne tým, či obžalovaní spáchali konkrétne zločiny uvedené v obžalobe.
Súd vznikol práve preto, aby vyšetroval bývalých členov KLA. Formálne je súčasťou kosovského súdneho systému, sídli však v Haagu a pracujú v ňom medzinárodní sudcovia a prokurátori.
Kosovská vojna a cesta k nezávislosti
Kosovská vojna prebiehala v rokoch 1998 až 1999 medzi srbskými silami a Kosovskou oslobodzovacou armádou. Konflikt sprevádzali vojnové zločiny a násilie voči civilistom na oboch stranách. Počas vojny zahynulo približne 13-tisíc ľudí, väčšinu obetí tvorili etnickí Albánci.
Vojna vyvrcholila 78-dňovou leteckou kampaňou NATO proti vtedajšej Juhoslávii, počas ktorej boli bombardované aj ciele v Belehrade. Po stiahnutí srbských síl z Kosova sa boje skončili. Kosovo neskôr v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska.
Prečo súd sídli v Haagu
Špecializované komory pre Kosovo vznikli po rokoch tlaku zo strany západných spojencov Kosova, ktorí žiadali vyšetrenie zločinov pripisovaných bývalým členom Kosovskej oslobodzovacej armády. Hoci sú formálne súčasťou kosovského súdneho systému, sídlia v Haagu a pracujú v nich medzinárodní sudcovia a prokurátori.
Dôvodom boli najmä obavy, či by bolo možné takéto prípady vyšetrovať priamo v Kosove, kde sú bývalí velitelia KLA dodnes pre veľkú časť spoločnosti národnými hrdinami.
Kontroverzie počas procesu
Aj samotný proces sprevádzali kontroverzie. Sudca pri vynesení rozsudku hovoril o atmosfére zastrašovania svedkov a uviedol, že niektorí z nich počas procesu menili svoje výpovede alebo mohli mať obavy o vlastnú bezpečnosť. Thaçi navyše čelí aj ďalšiemu konaniu, ktoré sa týka údajného ovplyvňovania a zastrašovania svedkov.
