Zlyhávate a radšej odstúpte, ale tešíme sa na vás. Robert Fico posiela do Berlína čudné pozvanie
Ak chce premiér nemeckého kancelára Merza naozaj privítať na summite V4, mal by si vo vlastnej hlave vyjasniť, či je preňho rešpektovaným partnerom, alebo iba vítaným terčom.
V diplomacii sa pozvanie neposiela iba priateľom. Štátnici sa stretávajú aj kvôli tomu, že sa nezhodujú. Isté minimum by však malo platiť: pozývajúca strana by nemala potenciálnemu hosťovi súčasne odkazovať, že nemá právo ju kritizovať, je neschopný vojnový štváč a mal by odstúpiť.
Tvrdé, ale užitočné rokovanie
Robert Fico po rokovaní na Bratislavskom hrade zopakoval, že ambíciou slovenského predsedníctva V4 je zorganizovať summit za účasti nemeckého kancelára Friedricha Merza. Spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom ho označil za jedného z rozhodujúcich ľudí pre fungovanie Európskej únie.
Nemecko je pre Slovensko kľúčovým hospodárskym partnerom. Bez dialógu s Berlínom nemožno hovoriť o konkurencieschopnosti, automobilovom priemysle, energetike ani európskej bezpečnosti. Kancelár Merz navyše patrí k lídrom štátov, ktoré žiadajú z návrhu rozpočtu EÚ škrtnúť stovky miliárd eur, kým štáty V4 chcú uchovať peniaze na kohéziu a poľnohospodárstvo.
Fico robí z nemeckej vlády militantov
Túto politickú racionalitu však neguje neracionálna rétorika premiéra a ľudí z vedenia Smeru voči kancelárovi Merzovi i Nemecku. Po víťazstve AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku Robert Fico vyjadril nádej, že výsledok nepovedie k „ponuke vojny s Ruskom“ ako prostriedku na prekrytie porážky vládnych strán.
Dodal, že „Nemecko nerobí malé chyby“ a že vládne strany prehrávajú pre zlyhania pri migrácii, militantnú politiku, podporu vojen a odmietanie dôsledkov klimatickej politiky. Fico AfD výslovne nepodporil. Medzi pokusom o analýzu volebného výsledku a preberaním propagandistického výkladu víťaza volieb však existuje rozdiel.
Blaha si želá Merzov pád
Ešte otvorenejší bol europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý kancelárovi odkázal: „Odstúpte, pán Merz, tú vašu vojnu proti Rusku nechcú ani Nemci.“ Porážku kresťanských demokratov škodoradostne označil za výprask Merza a Ursuly von der Leyenovej a vyjadril nádej, že ide o „začiatok ich konca“.
To už nie je kritika konkrétneho rozhodnutia šéfa nemeckej exekutívy ani analýza výsledku volieb. Je to želanie politického pádu kancelára, ktorého chce predseda vlády Robert Fico pozvať do Bratislavy. Blaha pritom nie je anonymný aktivista, ale podpredseda vládnej strany a jej poslanec v Európskom parlamente.
Ďalšia čudná epizóda
Podobný tón zaznel aj vo Ficovom prejave k Pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia. Nemecko v ňom nemenoval, preto by nebolo korektné označiť ho za priamy útok na Berlín. Keď však krátko po nemeckých voľbách hovoril o politikoch, ktorí neschopnosť vládnuť nahrádzajú „vojnovým štvraním“, politická paralela bola zrejmá.
Ešte horšie je, že tým slovenský premiér zatienil zmysel pietnej spomienky. Pamätný deň má pripomínať dôsledky štátom organizovanej nenávisti voči niektorým skupinám obyvateľstva, rasových zákonov, dehumanizácie a otvoreného ničenia ľudskej dôstojnosti, nie slúžiť ako kulisa na riešenie dnešných straníckych sporov.
Smer prehlbuje priekopu
Do série nešťastných vyjadrení patrí aj výrok predsedu poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera. Merz si podľa neho mohol odpustiť kritiku Ficovej návštevy Moskvy, pretože je „premiérom krajiny, ktorá vojnu vyvolala“. „Z morálneho hľadiska to nepokladám za celkom príslušné,“ vyhlásil Richter.
Bolo to diplomaticky hlúpe a historicky nevzdelané moralizovanie. Nemecko nesie zodpovednosť za rozpútanie druhej svetovej vojny a dnešná Spolková republika sa k tejto minulosti otvorene hlási. Richter však zabudol, že Hitlerov útok na Poľsko podporoval aj Tisov Slovenský štát.
Toto nie je suverénna diplomacia
Ak chce premiér Fico nemeckého kancelára Merza naozaj privítať na summite V4, mal by si vo vlastnej hlave, ale aj v Smere vyjasniť, či je preňho rešpektovaným partnerom zo spriatelenej a pre Slovensko mimoriadne dôležitej členskej krajiny EÚ a NATO, alebo iba vítaným terčom domácej mobilizácie voličov.
Nemôže od kancelára očakávať, že návštevou dodá slovenskej vláde európsku vážnosť a pomôže jej riešiť závažné ekonomické a ďalšie problémy, zatiaľ čo vedenie vládneho Smeru ho obviňuje z vojnového štvrania, želá jeho pád a teší sa z volebného úspechu AfD.
