Štátu chýba empatia k chorým, hovorí bývalá riaditeľka Nadácie Detského kardiocentra
Ak človek nie je empatický, nemôže sa venovať takej náročnej problematike, ako je zdravotníctvo. Tvrdí to Mária Kadlečíková, bývalá riaditeľka Nadácie Detského kardiocentra. K túžbe pomáhať ju priviedla smrť desaťročného syna jej priateľov, ktorý zomrel krátko po tom, ako mu lekári zistili choré srdce.
Hoci nie je kardiologička, takmer tridsať rokov bola súčasťou nadácie, ktorá chráni srdcia tých najzraniteľnejších. Nadácia Detského kardiocentra vznikla pri špičkovom špecializovanom pracovisku – dnešnom Detskom kardiocentre v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Deti s chorým srdcom sa niekedy báli aj zasmiať
Kadlečíková spomína, že v minulosti deti s kardiologickými diagnózami často brzdili rodičia aj lekári. Nesmeli sa namáhať a mnohé z nich sa dokonca niekedy báli aj zasmiať. Situácia sa podľa nej zmenila – dnešné výskumy hovoria, že tieto deti potrebujú žiť do čo najväčšej miery tak, ako ich zdraví rovesníci.
Nadácia postupne začala ponúkať komplexnú starostlivosť. Keď deti prídu s rodičmi domov, často sú podľa Kadlečíkovej hodené do vody a musia v nej plávať samy. Nadácia preto začala pracovať so špeciálnymi pedagógmi, ktorí chodia priamo do rodín a pomáhajú deťom zlepšiť psychomotorický vývoj.
Štát stále nedáva to, čo je potrebné
Hoci sa centrum v roku 2021 presťahovalo do novej budovy, Kadlečíková upozorňuje, že štát by mal byť po toľkých rokoch v takej kondícii, aby pacienti dostávali všetko, čo si ich ochorenie vyžaduje. „Štátu chýba empatia k chorým a k ich blízkym, ktorí sa o nich starajú. A to je základ,“ hovorí.
Stav slovenského zdravotníctva podľa nej ide dolu vodou. „Tak, ako sme v minulosti suplovali zdravotníctvo my, neziskové organizácie, tak to robíme aj teraz,“ dodáva s tým, že veľa závisí od ľudí, ktorí v zdravotníctve pracujú a berú svoju prácu ako poslanie.
Nový projekt Pošta na sny
Od začiatku apríla Kadlečíková v nadácii skončila a rozbehla nový projekt s názvom Pošta na sny. Jeho cieľom je plniť sny ľuďom, ktorým život nedoprial možnosti na ich splnenie. Podarilo sa im už napríklad zafinancovať pobyt malej Anetky v tábore medzi koňmi či zariadiť stretnutie pani Miriam s jej idolmi, skupinou East 17.
Práca s ťažko chorými deťmi ju podľa vlastných slov naučila vnímať pokoru z úplne iného uhla. „Vžiť sa do role rodiča, ktorý sa bojí o život svojho dieťaťa, je asi to najťažšie, s čím som sa stretla. Ich sila, odvaha a viera sa stali aj mojou silou, odvahou a vierou,“ uzatvára Kadlečíková.
