25 rokov od útokov z 11. septembra: Teroristom stačili vreckové nožíky a slzotvorný sprej
Dve veže Svetového obchodného centra už 25 rokov nestoja, no 11. september zostáva udalosťou, ktorej dôsledky Spojené štáty aj svet pociťujú dodnes. Ráno 11. septembra 2001 pôsobilo v New Yorku len ako ďalší rušný pracovný deň. Nad Manhattanom bola jasná obloha a vo vežiach Svetového obchodného centra sa začínal ranný zhon. V priebehu niekoľkých minút sa však z jedného z najznámejších symbolov Spojených štátov stalo miesto jednej z najväčších tragédií v dejinách.
Devätnásť únoscov napojených na teroristickú sieť al-Káida unieslo štyri dopravné lietadlá. Dve nasmerovali na Svetové obchodné centrum v New Yorku, tretie na Pentagon vo Washingtone DC. Štvrté lietadlo, United Airlines 93, sa po pokuse pasažierov a členov posádky prevziať kontrolu zrútilo do poľa pri Shanksville v Pennsylvánii.
Bezpečnostná kontrola, ktorá zlyhala
V utorok 11. septembra 2001 krátko po šiestej ráno nastúpili dvaja teroristi Muhammad Atta a Abdul Azíz al-Omarí na let z Portlandu do Bostonu. Na bostonskom letisku sa stretli s ďalšími troma spoločníkmi a spoločne pokračovali na let American Airlines 11 do Los Angeles. Ranný let si nevybrali náhodou. Lietadlá lietajúce naprieč Spojenými štátmi bývali v tom čase plné cestujúcich. Na vedľajšom termináli medzitým ďalších päť únoscov čakalo na let United Airlines 175, ktorý mal namierené do Los Angeles. Zvyšok únoscov zatiaľ čakal na svoje lety na letiskách vo Washingtone a v Newarku pri New Yorku.
Bezpečnostné kontroly na letiskách boli v tom čase výrazne menej prísne ako dnes. Detektory kovov reagovali len na väčšie kovové predmety. Aj napriek tomu, že deväť z devätnástich únoscov bolo vybraných na dodatočnú kontrolu, nikto im malé švajčiarske nožíky a dokonca ani slzný sprej nezobral. Po kontrole príručnej batožiny im ju vrátili a mohli pokračovať k lietadlu.
Vtedajšie pravidlá bezpečnosti povoľovali cestujúcim priniesť si na palubu malé nože s čepeľou kratšou ako desať centimetrov. Únoscovia tak mali pri sebe najmä švajčiarske nožíky, rezáky na otváranie balíkov a koberce a vyššie spomínané slzotvorné spreje. Tie mala bezpečnostná kontrola automaticky zadržať, no nestalo sa tak.
Náraz. Potom druhý náraz a pád
O 8:46 narazil Boeing 767 letu American Airlines 11 do severnej veže. O 9:03 zasiahlo južnú vežu lietadlo United Airlines 175. Vtedy už bolo jasné, že nejde o žiadnu nehodu. New York sledoval útok v priamom prenose a obraz horiacej dvojice mrakodrapov sa v priebehu niekoľkých minút dostal do televízií po celom svete.
O 9:37 narazilo lietadlo American Airlines 77 do Pentagonu. O 9:59 sa zrútila južná veža Svetového obchodného centra. O ďalších 29 minút neskôr nasledovala severná. O 10:03 sa pri Shanksville zrútil let United Airlines 93.
V ten deň zahynulo 2 977 ľudí – cestujúci a posádky unesených lietadiel, ľudia pracujúci vo Svetovom obchodnom centre a v Pentagone, ale aj príslušníci hasičov, polície a ďalší záchranári. Medzi obeťami boli ľudia z desiatok krajín po celom svete.
Následky, ktoré tu máme aj dnes
Program World Trade Center Health Program poskytuje zdravotnú starostlivosť viac ako 150-tisíc záchranárom, pracovníkom obnovy a ľuďom, ktorí v okolí Svetového obchodného centra žili, pracovali alebo študovali. U ľudí zapojených do programu sa eviduje približne 85-tisíc potvrdených zdravotných diagnóz súvisiacich s útokmi na budovy Svetového obchodného centra.
Teroristické útoky zároveň zmenili Spojené štáty spôsobom, ktorý je citeľný dodnes. Nasledovala vojna v Afganistane, neskôr invázia do Iraku, rozsiahle zmeny bezpečnostnej politiky, posilnenie kontroly na letiskách a vznik nových bezpečnostných inštitúcií.
Po 25 rokoch sa však mení aj spôsob, akým si spoločnosť útoky pamätá. Pre generáciu, ktorá ich zažila v priamom prenose, zostávajú spojené s konkrétnymi obrazmi a spomienkami. Pre čoraz väčšiu časť Američanov sú už historickou udalosťou. Pamätník a múzeum útokov z jedenásteho septembra uvádza, že približne 100 miliónov Američanov je dnes príliš mladých na to, aby si útoky osobne pamätali.
Na mieste, kde kedysi stáli obe veže, nie je dnes žiadna dominanta. Nachádza sa tam dvojica veľkých vodných bazénov umiestnených v pôdorysoch bývalých veží. Na ich okrajoch sú vytesané mená všetkých obetí. Neďaleko stojí múzeum, ktoré dokumentuje priebeh útokov, príbehy obetí, záchranárov aj následky, ktoré prišli neskôr.
Pri 25. výročí sa tam opäť uskutoční čítanie mien obetí. Rodinní príslušníci ich budú čítať na pamätnej ploche a počas ceremónie zaznie sedem minút ticha v časoch, ktoré pripomínajú zásahy lietadiel, pády veží, útok na Pentagon a pád letu 93.
