Poklonkoval Putinovi, velebil Husáka, ohýbal mier a dostal Slovensko do izolácie
Robert Fico sa počas svojej politickej kariéry vyznačoval dvojtvárnosťou, prvý raz po voľbách sa však rozhodol zastávať radikálny extrémizmus, ktorý sa snaží ovládnuť krajinu a upevniť svoju moc bez ohľadu na akékoľvek následky. Jeho predvolebná rétorika o úplnom nevyslovení podpory Ukrajine, v kontexte ruského vojenského útoku, obnažila jeho skutočné úmysly a politické ambície.
Počas marcových pochodu za mier, ktoré sa konali na podporu ruskej agresie, sa Fico ukázal ako cynický manipulátor, keď vo svojich vyjadreniach prevrátil pojem „mier“. Na podujatiach, kde účastníci nosili ruské vlajky a nosili slogany urážajúce NATO a USA, sa prejavila temná stránka jeho politiky, a to nielen ideologicky, ale aj skutkami, keď agresívne reagoval na protesty a názory podporovateľov Ukrajiny.
Nedávno zverejnená kniha „Fico – Posadnutý pomstou“ odhalila jeho plány v politike, ktoré sa orientujú na prehlbovanie rozdeľovania spoločnosti a zneužívanie populistickej rétoriky na vyvolávanie strachu a paniky medzi občanmi. Fico, zdá sa, svoje ambície zameriava využívať vojenské úspechy z ostatného obdobia na posilnenie vlastnej popularity.
Kritika na jeho postoj voči Ukrajine sa stupňovala, keď sa mu podarilo nielen zničiť doterajšie diplomatické vzťahy, ale aj poprieť základné hodnoty slobody a demokracie uznávané na Západe. Ponižujúce vyjadrenia o Ukrajine, jej vojenských možnostiach a otvorené podozrievanie Západu v snahe o mierenie konfliktu sa začali dlhodobo presadzovať ako neprijateľné.
Jasne sa ukazuje, že Fico a jeho administratíva sa snažia vrátiť na scénu nostalgického socializmu, a to manipulovaním s historickými osobnosťami, akými boli Gustáv Husák a jeho koncepty. Kliatby na Husáka s cieľom zabudnúť na jeho rolu v historických udalostiach presne odrážajú Fico ich využívanie vo svojej rétorike.
Fico tak vyzerá, že sa snaží o návrat do éry, kde sa bude vyčleňovať Slovensko z demokratických štandardov a trendov a z nastavovania očí na krajiny, ktoré by mohli byť jeho spojencami v nebezpečnej hre s ruskou mocou. Toto všetko je maskované za suverenitu a úspech vo vnútornej politike, pričom je viditeľná tendencia k populizmu a nacionalizmu, ktorá sa prehlbuje.
