Slovensko a jeho postavenie v Európe: Mýtus o chudobnom príbuznom
V súčasnosti sa konšpiruje narratív o tom, že Slovensko je na chvoste Európskej únie, porovnávané s Rumunskom. Avšak odborníci na ekonomiku upozorňujú, že tento pohľad je skreslený a vzniká na základe metodologických chýb v štatistikách Eurostatu. Tieto chyby umelo deformujú index životnej úrovne našej krajiny a vytvárajú nepresný obraz o našej ekonomickej situácii.
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, nedávno upozornil na nedostatky v metodológii štatistiky s názvom Skutočná individuálna spotreba (AIC). Tento ukazovateľ určuje materiálny blahobyt domácností v Európe a prikladá Slovensku hodnotu 78, zatiaľ čo Rumunsko dosahuje 88. Tieto čísla vyvolávajú dojem, že Rumuni si môžu dovoliť viac ako Slováci, čo je však mylné.
Ďurana ironicky kritizuje samotný koncept AIC, ktorý je vnímaný ako odhad skôr než presná veličina. Zohľadňuje spotrebný tovar a služby nakupované domácnosťami, ako aj služby poskytované vládou, čím vznikajú nepresnosti. Napríklad definícia spotreby poskytovanej vládou je problematická, pretože kvalita a hodnota týchto služieb sa dramaticky líši medzi štátmi. Analytik poukazuje na to, že meranie súkromnej spotreby, ktorá je zaznamenaná prostredníctvom peňažných transakcií, je facilitované, zatiaľ čo hodnotenie služieb ako zdravotníctvo a vzdelávanie ostáva zle definované.
Podobný názor zastáva aj Martin Kahanec, ekonóm a profesor, ktorý označuje dáta o parite kúpnej sily za „škandál“. Podľa neho sú štatistiky skreslené, o čom svedčí aj fakt, že rôzne krajiny uplatňujú počas zberu dát rôzne metodiky. Napríklad, rozdiely v stanovení cien nehnuteľností môžu dramaticky ovplyvniť výpočty nákladov na bývanie. Na Slovensku sa totiž uplatňuje vyšší odhad nákladov na bývanie, čo umelo znižuje náš index životnej úrovne.
Vláda si je uvedomuje aj analýzu, ktorú poskytol Branislav Žúdel, analytik Inštitútu finančnej politiky. Podľa neho zmena metodiky odhadu nákladov na bývanie výrazne prispela k skresleniu údajov, ktoré sa nezohľadnili v historických súvislostiach. Tieto výpadky zozbieraných dát posunuli Slovensko do pozície, v ktorej sa zdá, že ekonomicky „skokovo“ schudobnelo po roku 2016.
Na záver môžeme konštatovať, že tvrdenia o ekonomickej zaostávaní Slovenska v porovnaní s Rumunskom sú spochybnené argumentmi založenými na vedeckej analýze. Je dôležité posunúť diskusiu od skreslených štatistík k reálnym faktom, ktoré môžu prispieť k spravodlivejšiemu hodnoteniu životnej úrovne a ekonomickej situácie v krajine.
