Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Robertovi Ficovi a normalizujú neľudskosť
Ak už ani elementárna ľudskosť nie je schopná spojiť politických protivníkov, radikalizácia dospela do nebezpečného štádia. Spoločnosť stráca morálny základ svojej existencie.
Vrátiť unesené deti ich rodičom. Čo môže byť samozrejmejšou požiadavkou ľudskosti? Pre štyroch europoslancov Smeru sa však ani táto elementárna zásada nestala dôvodom hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu. Spolu s ďalšími štyrmi hlasovali proti.
Ich politická oddanosť vojnovému Rusku sa dostala do konfliktu s hodnotami, na ktorých stojí európska civilizácia. A dokonca aj s rozhodnutím vlastnej vlády, ktorá sa 2. novembra 2026 zapojila do medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí.
Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zdokumentovala systematické deportácie ukrajinských detí, ich oddeľovanie od rodín, umiestňovanie do ruských inštitúcií a rodín i prekážky brániace návratu. V marci 2026 konštatovala, že Rusko sa dopúšťalo zločinov proti ľudskosti. Napriek tomu štyria nezaradení slovenskí europoslanci odmietli podporiť uznesenie Európskeho parlamentu požadujúce ich bezpodmienečný návrat.
Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Tieto mená sa zapísali do výsledku hlasovania, ktoré vyvolalo na Slovensku mimoriadne ostrú vlnu rozhorčenia. Za uznesenie hlasovalo 536 europoslancov. Proti iba osem. Polovicu všetkých odporcov tvorili predstavitelia najsilnejšej slovenskej vládnej strany.
Politická spoločnosť, v ktorej sa štvorica ocitla, je veľavravná. Poľský krajne pravicový radikál Grzegorz Braun; bulharský nacionalista Petar Volgin z frakcie Európa suverénnych národov, kde je podpredsedom Milan Uhrík; luxemburský politik Fernand Kartheiser, ktorého frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov vylúčila v júni 2025 zo svojich radov po jeho ceste do Moskvy a proruských vyjadreniach; a nemecký nezaradený europoslanec Thomas Geisel.
Ešte výrečnejšie je to, kto sa medzi odporcami neobjavil. Ani jediný hlas proti neprišiel od socialistov a demokratov, ku ktorým sa Smer formálne naďalej hlási svojím názvom. Proti nehlasoval ani jeden člen frakcie Patrioti pre Európu, s ktorou nedávno rokoval Smer o prípadnom vstupe. Jej šesťdesiati poslanci uznesenie podporili, piati sa zdržali. Dokonca aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z Republiky sa zdržali.
Štyria predstavitelia Smeru sa teda v tomto hlasovaní ocitli v radikálnejšej pozícii než Republika. To je alarmujúci obraz politického vývoja najsilnejšej vládnej strany.
Katarína Roth Neveďalová vysvetľovala hlasovanie tvrdením, že Európsky parlament už podobnú rezolúciu prijal a ďalšia je zbytočná. Vraj má byť ticho, lebo svojím aktivizmom ničomu nepomáha a vykopáva otvorené dvere. Navyše vraj môže komplikovať rokovania o mieri.
Ešte závažnejšia je reakcia Ľuboša Blahu. Ten tvrdí, že Rusko deti neunášalo ani nedeportovalo, iba ich evakuovalo. A že vraj išlo prevažne o ruskojazyčné alebo priamo ruské deti z Donbasu. Hlasovanie Európskeho parlamentu označil za protiruskú propagandu, ktorá zneužíva emócie a deti.
Medzinárodný trestný súd vydal na ruského prezidenta zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí. Vyšetrovatelia OSN dokumentovali systematické porušovanie ich práv. Blaha však odmietol seriózne zistenia medzinárodnej komisie a robí advokáta ruskému zločineckému režimu.
Medzinárodná koalícia za návrat ukrajinských detí vznikla vo februári 2024 pod vedením Kanady a Ukrajiny. Slovensko sa k nej dlho nepripájalo. Až po októbrovom zasadnutí Európskej rady Fico požiadal ministra zahraničných vecí Blanára, aby preskúmal možnosti zapojenia. Následne druhého novembra Slovenská republika konečne vstúpila do koalície. Juraj Blanár vtedy vyhlásil, že ochrana detí musí byť spoločnou prioritou. A o desať dní štyria europoslanci Smeru hlasovali proti európskemu uzneseniu požadujúcemu rovnaký základný humanitárny cieľ ako ich vlastná vláda.
Osobitne zarážajúce je hlasovanie Erika Kaliňáka. Je nielen podpredsedom Smeru, ale aj predsedom zboru poradcov premiéra. Robert Fico by mal vysvetliť, prečo jeho dvaja podpredsedovia spolu s ďalšími europoslankyňami odmietli podporiť uznesenie o návrate detí krátko po tom, čo jeho vláda vstúpila do medzinárodnej koalície.
Rozhorčenie slovenských ľudí nad hlasovaním je pochopiteľné. Vidíme však aj vášnivú obhajobu tohto hlasovania a agresívne nenávistné útoky na jeho kritikov na sociálnych sieťach a v politických diskusiách a obhajobu Putinovej vojny. A to je veľmi znepokojujúce.
Aj keď sa nevieme zhodnúť na sankciách, dodávkach zbraní brániacej sa Ukrajine, budúcom usporiadaní európskej bezpečnosti či na podmienkach mieru, azda by sme sa ešte mohli zhodnúť na tom, že dieťa patrí k svojim rodičom a násilné odtrhnutie od rodiny nemožno ospravedlniť nijakým geopolitickým záujmom. Ak už ani elementárna ľudskosť nie je schopná spojiť politických protivníkov, radikalizácia spoločnosti dospela do nebezpečného štádia.