Zo šikany na základnej škole až do NASA. Vedkyňa Musilová sa pripravuje na let do vesmíru
Slovenská astrobiologička Michaela Musilová má za sebou rekordných 40 simulovaných misií na Mesiac či Mars a pripravuje sa na svoj prvý reálny let do vesmíru. Jej cesta medzi svetovú vedeckú elitu pritom nebola idylka – čelila šikane, finančným krízam aj obdobiu bez domova. Dnes má 38 rokov.
Posmech pre známky aj pre jazyky
So šikanou sa stretla už na základnej škole. Kvôli otcovej práci diplomata sa v detstve často sťahovali a školu menila každé dva až tri roky. V zahraničí sa musela učiť nové jazyky od základov, po návrate na Slovensko mala slabú slovenčinu a jej diktáty boli plné chýb. Namiesto pochopenia sa jej posmievali spolužiaci aj učitelia. „Najprv sa mi posmievali, že som hlúpa, no keď známky ukázali skutočnosť, prekážalo im to ešte viac,“ spomína vedkyňa. Do dvoch rokov mala z diktátov jednotky a vo všetkých predmetoch spolužiakov predbehla.
Tri zamestnania a život bez domova
Celé štúdium si financovala sama, keďže rodičia ju nemohli finančne podporiť. Šetriť začala už na strednej škole na brigádach. Po získaní štipendia na University College London bol život v Londýne finančne neúnosný – popri štúdiu mala tri zamestnania a hlásila sa na každé dostupné štipendium. Neskôr získala štipendium na Caltech v USA, ktoré však pokrývalo iba štúdium, nie ubytovanie a stravu.
Vtedy sa ocitla bez domova. Ako dvadsaťjedenročná už pracovala pre NASA, no peniaze vyplácali raz za tri mesiace a vízové podmienky jej nedovoľovali ďalšiu prácu. Najprv prespávala u známych na gauči, neskôr na zemi či u úplne cudzích ľudí. „Ráno som vstala a išla pracovať do NASA bez ohľadu na to, kde a v akých podmienkach som v noci spala,“ opisuje. Zvažovala, či to nevzdať, no zaťala sa a obdobie prekonala.
Druhá kríza a záchvat úzkosti
Približne o rok neskôr prišla druhá kríza. Z vízových dôvodov sa musela vrátiť do Británie dokončiť magisterské štúdium, no úspory vyčerpala v Amerike. Na záverečné mesiace štúdia jej opäť chýbali peniaze a prvýkrát zažila záchvat úzkosti. Obrátila sa na profesorov, ktorí ju poslali za dekankou. Tá jej predstavila takzvaný „hardship fund“ pre mimoriadnych študentov vo finančnej núdzi. Žiadosť jej schválili v priebehu niekoľkých dní. „Táto skúsenosť ma naučila, že aj v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii sa netreba hanbiť a treba požiadať o pomoc,“ hovorí.
Rekordné simulácie a reálny let
Musilová viedla stanicu na Havaji na aktívnej sopke vo výške 2 500 metrov nad morom a vedie horské expedície v rámci projektu Astro Koruna Zeme. Ako veliteľka misií musela byť pripravená na okamžitú evakuáciu v prípade seismickej aktivity. Práve tieto skúsenosti ju podľa jej slov pripravili na skutočnú vesmírnu misiu lepšie než simulácie v sterilných podmienkach.
Na palube bude vedúcou vedeckého programu. Výskum sa zameria na biometrické senzory, biologické vzorky a technologické testy v beztiažovom stave. Letí realizovať výskum, a preto svoju misiu odmieta označiť za vesmírny turizmus. „Turisti si let kupujú pre osobný zážitok a neprinášajú úžitok pre ľudstvo,“ zdôrazňuje. Suborbitálny let podľa nej stojí rádovo státisíce eur, kým účasť na Medzinárodnej vesmírnej stanici by Slovensko vyšla na minimálne 60 miliónov eur.
Financovanie a posádka
Let je komerčný a prostriedky si musí zabezpečiť sama. Ponuka prišla od českých organizátorov misie aj priamo od Virgin Galactic, podmienkou bolo samostatné financovanie. Oslovila slovenské inštitúcie a firmy, od väčšiny zatiaľ nemá definitívne vyjadrenie. Ak sa jej nepodarí vyzbierať dosť peňazí, let by musela odložiť. V posádke je známy český producent René Šír, ktorý bude nakrúcať dokumentárny film, a dvaja kolegovia z Poľska. Dve miesta zatiaľ neboli oficiálne oznámené.