Tri kľúčové prejavy ADHD u detí: Odborníčka vysvetľuje, prečo nejde o neposlušnosť ani vzdor
Neustály pohyb, zbrklé reakcie a ťažkosti udržať pozornosť. Psychologička Anna Gutenberg-Pielová poukazuje na tri základné piliere ADHD u detí a vysvetľuje, že ich správanie nie je cielenou provokáciou, ale dôsledkom nezrelosti nervovej sústavy pri tlmení podnetov.
Deti s ADHD vnímajú svet inak. Často bývajú mimoriadne tvorivé, majú cit pre detaily, ktoré si iní nevšimnú, a zaujímajú sa o nezvyčajné témy či záľuby. Ak dostanú primeranú podporu, dokážu dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Najprv je však potrebné pochopiť, čo ADHD znamená a aké sú jeho prejavy.
Psychologička Anna Gutenberg-Pielová vo svojej knihe „Moje dieťa má ADHD“ poukazuje na tri hlavné príznaky u detí. V pozadí poruchy stojí teória Russella Barkleyho, podľa ktorej vznik príznakov zapríčiňujú ťažkosti s tlmením prichádzajúcich podnetov, ako sú svetlo, zvuk či pachy. Nervová sústava človeka s ADHD neprimerane riadi konanie a nedokáže ho dostatočne účinne brzdiť.
Namiesto o nepozornosti by sme preto mali hovoriť o ťažkostiach s odfiltrovaním rušivých vnemov. Namiesto o impulzívnosti o problémoch s tlmením vlastných myšlienok a činov. A namiesto o hyperaktivite o neschopnosti tlmiť vlastné reakcie na rozptyľujúce podnety či myšlienky.
Hyperaktivita
Hyperaktivita, nazývaná aj motorický nepokoj či nadmerná pohybová aktivita, je príznak, ktorý si rodičia všimnú spravidla ako prvý. Často sa prejavuje už pred šiestym rokom života. Dieťa nedokáže obsedieť na jednom mieste, neustále mení polohu, vrtí sa, vstáva, skĺzava zo stoličky. Najvýraznejšie to vidno v situáciách, kde sa očakáva pokojné správanie.
Kým u detí do piatich rokov je mnohé z tohto správania v súlade s bežným vývinom, u detí po šiestom roku už takáto miera aktivity pôsobí neprimerane. Samotné deti si svoj motorický nepokoj často neuvedomujú. Vonkajšie prejavy nesprávneho spracovávania podnetov v mozgu úzko súvisia s vnútorným nepokojom – dieťa ho odbúrava pohybom, vďaka ktorému sa upokojí a dokáže sa lepšie sústrediť.
Impulzívnosť
Deti s výraznou impulzívnosťou reagujú prudšie a ich správanie býva intenzívnejšie. Nedokážu vedome zastaviť nápady, ktoré im práve skrsnú v hlave, a nevedia domyslieť ich následky. Impulzívnosť možno zjednodušene vyjadriť rovnicou: nápad = uskutočnenie. To, že urobili chybu, si často uvedomia až dodatočne.
Pre impulzívne deti býva náročné odložiť odmenu. Nevedia čakať, robí im problém čakať, kým na ne príde rad, často vykrikujú odpovede na vyučovaní a skáču iným do reči. Impulzívnosť sa prejavuje aj pri učení – deti nedočítajú zadanie do konca a odpovedia len čiastočne. Z impulzívnosti pramenia aj problémy so samostatným zvládaním bežných úkonov, ako sú umývanie zubov či obliekanie.
Treba rozlišovať medzi impulzívnym správaním a správaním, ktoré je úmyselné či zákerné. Impulzívnosť nie je cielené konanie, predstavuje neschopnosť brzdiť a oddialiť citovú aj telesnú reakciu. Ak je veľmi výrazná, je namieste zvážiť farmakologickú liečbu, základom však zostáva trpezlivé vedenie dieťaťa.
Nepozornosť alebo poruchy sústredenia
Pri rozhovoroch s rodičmi sa často vynára otázka problémov so sústredením. Kľúčom k prijatiu týchto ťažkostí je porozumieť tomu, ako funguje proces zamerania pozornosti. Koncentrácia je intenzívne zameranie pozornosti na konkrétny predmet, jav či situáciu a znamená schopnosť odfiltrovať nepodstatné informácie.
Nenarušený proces sústredenia sa vyznačuje stálosťou, pružnosťou, výberovosťou a rozdelením pozornosti. U dieťaťa s ADHD môžu na ktoromkoľvek z týchto stupňov nastať ťažkosti. Práve preto je preň náročné osvojovať si učivo, hoci intelektovo je na tom veľmi dobre. Tieto pochody do veľkej miery nepodliehajú jeho vôli, a teda nevyplývajú z neochoty či vzdoru.
Dĺžka udržania pozornosti sa mení s vekom a súvisí s dozrievaním nervovej sústavy. Dieťa vo veku 1 až 3 roky sa dokáže sústrediť na hru 5 až 15 minút, dieťa vo veku 3 až 4 roky udrží pozornosť pri hre približne 20 minút. Dieťa vo veku 5 až 7 rokov sa vydrží hrať so sústredením až 40 minút, pri úlohách vyžadujúcich úmyselnú pozornosť 15 až 25 minút. Dieťa vo veku 8 až 10 rokov udrží pozornosť v priemere 35 minút, dieťa vo veku 11 až 13 rokov približne 45 minút a dospievajúci vo veku 14 až 18 rokov pri povinnostiach priemerne 60 minút.
Vzhľadom na tieto vývinové hranice je dôležité nežiadať od dieťaťa prácu na úlohe dlhšie, než mu dovoľujú jeho vývinové možnosti. Ak dieťa stráca pozornosť podstatne rýchlejšie, než predpokladá norma pre jeho vek, hovoríme o poruchách pozornosti.
