Rezort vnútra žiada od policajta peniaze za predčasný odchod do civilu aj po jeho návrate do zboru
Mladý muž z dediny v Nitrianskom kraji od detstva podľa svojich slov sníval o tom, že sa stane policajtom. Uniformu obliekol po prvý raz na jeseň v roku 2024. O mesiac nastúpil na strednú policajnú školu v Pezinku, kde absolvoval osemmesačné pomaturitné štúdium. Následne sa však dozvedel, že sa do služby nemá hlásiť vo svojom rodisku, ale v takmer 150 kilometrov vzdialenej Bratislave.
Mladý policajt má doma invalidnú matku a starú mamu, o ktoré sa popri práci stará a opateru o ne zabezpečoval aj popri štúdiu. V Bratislave nastúpil k Pohotovostnej motorizovanej jednotke a býval na ubytovni ministerstva vnútra. Situácia doma bola natoľko komplikovaná, že musel o niekoľko mesiacov odísť do civilu. Keďže nedokázal fungovať na dvoch miestach súčasne, vybral si rodinu.
Nesplnil teda svoj záväzok zotrvať v policajnom zbore stanovený čas, a tak mu z ministerstva vnútra prišiel pár dní po Vianociach na preplatenie účet vo výške takmer 10 500 eur, a to v lehote do 60 dní. Lenže mladý muž je policajtom aj dnes. Štyri mesiace po odchode do civilu a dva mesiace po tom, ako dostal účet z ministerstva vnútra, sa totiž do zboru vrátil a nastúpil do služby v neďalekom meste. Peniaze, ktoré štát investoval do jeho prípravy, tak nevyšli navnivoč.
Ministerstvo trvá na zaplatení
Ministerstvo vnútra však napriek tomu trvá na tom, že mladý policajt má zaplatiť spomínaných vyše 10-tisíc eur. „Som nesmierne sklamaný z celej situácie. Vždy som túžil byť policajtom, lákala ma práca, pomoc ľudom. Nečakal som, že vzdelanie nadobudnuté v rezortnej škole, bude musieť uhrádzať, aj napriek návratu do polície. Pri nedostatku policajtov je to pre mňa nepochopiteľná situácia,“ hovorí.
Policajt žiadal opakovane o odpustenie nákladov. Snaží sa tiež dosiahnuť, aby do veci vstúpil s protestom prokurátor. Argumentuje tým, že školné na policajnej škole je nulové a ministerstvo od neho v skutočnosti žiada vrátenie vyplateného príjmu. „Účasť policajta na prehlbovaní kvalifikácie sa považuje za činnosť vykonávanú v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Požadovanie úhrady za nulové školné vo forme vrátenia pomernej časti nákladov vynaložených služobným úradom na získanie základného policajného vzdelania vo výške 10 485 eur vypočítaných z vyplácaného služobného príjmu, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky – článok 18 odsek 1 – nútená práca,“ tvrdí v podaní jeho právna zástupkyňa.
Zákon a výnimka
Rezort vnútra v stanovisku pripomína, že ak policajt odíde zo zboru pred splnením stanovenej doby zotrvania v služobnom pomere, podľa zákona mu skutočne vzniká povinnosť uhradiť náklady, ktoré štát vynaložil na jeho vzdelávanie. „Čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Matej Neumann. V prípade policajta z úvodu článku by to tak boli dva roky.
Minister vnútra môže na základe žiadosti rozhodnúť, že opätovne prijatý policajt pokračuje v plnení pôvodného záväzku zotrvať v službe. Takáto výnimka je však možnosť, nie pravidlo. „Nejde o automatický nárok a táto možnosť sa nevzťahuje na človeka, ktorý už náklady uhradil,“ vysvetľuje šéf policajných odborov Peter Jakubík. Policajt z článku si podal dve žiadosti, prvú mu zamietol minister vnútra a druhú jeho policajný riaditeľ.
Návrh odborárov
Policajné odbory prichádzajú s návrhom, ako sa do budúcna s podobnými prípady vysporiadať. „Za systémové riešenie považujeme zákonnú úpravu, ktorá pri návrate do Policajného zboru umožní splniť zostávajúci záväzok ďalšou službou bez potreby individuálnej výnimky ministra. Počas jeho plnenia by sa úhrada zostávajúcich nákladov pozastavila a po odslúžení potrebného času by povinnosť zanikla,“ opisuje Jakubík.
Odborári upozorňujú aj na primárny problém, kvôli ktorému mladí absolventi odchádzajú z polície. „Treba venovať pozornosť príčinám odchodov. Potreby jednotlivých útvarov sú legitímne, ale pri zaraďovaní absolventov treba v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať aj ich rodinné, bytové a regionálne podmienky a vopred im zrozumiteľne objasniť možnosti služobného zaradenia,“ vysvetľuje Jakubík.
