Hľadaný Jan Marsalek tvrdí, že pomohol zosadiť rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza
Interpolom hľadaný bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Wirecard Jan Marsalek sa podľa vlastných slov zapojil do operácie, ktorá viedla v roku 2021 k rezignácii rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza. Informovali o tom britský denník The Telegraph a sieť Axel Springer Global Reporters Network, ktorej súčasťou je aj web Politico.
Jan Marsalek sa po úteku z Rakúska podľa novinárskej investigatívy ukrýva v Rusku a má väzby na tamojšiu tajnú službu FSB. V korešpondencii z 22. októbra 2021 s odsúdeným bulharským občanom Orlinom Rusevom napísal: „Úspešne sme zvrhli rakúskeho kancelára tým, že sme zabavili telefón osobe, ktorá riadila tajné financovanie jeho volebnej kampane“.
Úloha Thomasa Schmida
Potom poslal odkaz na článok o obvineniach z korupcie proti Kurzovi a telefónne číslo bývalého vysokopostaveného úradníka rakúskeho ministerstva financií Thomasa Schmida. „… a ostatné chaty ‚dorazili‘ kancelára,“ tvrdil Marsalek.
Dokumenty neobsahujú nezávislé dôkazy o úlohe, ktorú údajne zohral pri Kurzovom páde. Jeho väzby na bývalú civilnú spravodajskú službu BVT však v Rakúsku odštartovali vyšetrovanie podozrení o únikoch utajovaných informácií.
Vyšetrovanie korupcie v Rakúsku
Rakúski vyšetrovatelia zaistili Schmidov telefón v novembri 2019 a údaje z neho sa stali dôkazom v niekoľkých korupčných prípadoch. Išlo napríklad o údajné použitie verejných prostriedkov na prieskumy verejnej mienky a články v prospech Kurza. V októbri 2021 prokuratúra prehľadala kancelárie rakúskeho kancelára, ministerstva financií a sídla jeho Rakúskej ľudovej strany. Kurz rezignoval 9. októbra, ale obvinenia poprel.
Podľa britského súdu tzv. bulharská bunka riadená Marsalkom sledovala napríklad investigatívnych novinárov Christa Grozeva a Romana Dobrochotova, ktorí sa podieľali na odhaľovaní operácií ruských tajných služieb vrátane otrávenia ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa.
Záujmy ruských tajných služieb
„Ruské tajné služby rady spôsobujú zmätok, chaos a rozvrat,“ uviedol expert z britského inštitútu pre obranné a bezpečnostné štúdie (RUSI) Ed Arnold. „Avšak aj keď ho samy nevyvolajú, veľmi rady ho využijú na prehĺbenie politických sporov či rozporov,“ dodal. Marsalek mohol podľa neho kvôli lepšej reputácii v spravodajskej komunite zveličovať svoju úlohu.
Ak by sa Marsalekove tvrdenia potvrdili, ukazovali by priame zasahovania Ruska do politického vedenia krajiny EÚ. Kremeľ sa podľa hodnotení viacerých bezpečnostných agentúr dlhodobo snaží rozosievať rozpory a destabilizovať vlády v celej Európe.
„Rusko chce destabilizovať naše slobodné demokracie,“ povedal pre portál nemecký líder frakcie EPP v Európskom parlamente Manfred Weber. „Musí sa jednoznačne vylúčiť, aby ruské spravodajské služby mohli zasahovať do demokratických a súdnych procesov… Tieto udalosti sa musia dôkladne vyšetriť,“ podčiarkol.
Hovorca rakúskeho ministerstva vnútra uviedol, že k prebiehajúcemu vyšetrovaniu Marsalekovej siete sa nemôžu vyjadriť.
