Prečo aj bašta americkej ľavice odmietla zdaniť miliardárov? Kalifornia narazila na tvrdú realitu
Kalifornia je jedným z najviac ľavicovo orientovaných štátov v USA. Je to miesto, kde sa zrodilo množstvo progresívnych myšlienok a politík. O to viac môže bežného pozorovateľa prekvapiť nedávny vývoj: voliči tam odmietli špeciálnu daň pre miliardárov.
Sľuby o miliardách na zdravotníctvo
Skupina ekonómov spolu s radikálnym ľavicovým senátorom Berniem Sandersom prišla s návrhom na jednorazovú 5-percentnú daň z majetku miliardárov. Dotkla by sa len hŕstky najbohatších – približne 200 ľudí, ktorí by mali trvalý pobyt v Kalifornii k 1. januáru 2026. Zástancovia tohto kroku sľubovali, že do štátnej kasy pritečie 100 miliárd dolárov, ktoré sa mali použiť na zdravotníctvo.
Proti návrhu sa však postavil aj demokratický guvernér Kalifornie Gavin Newsom. Varoval, že miliardári jednoducho zdvihnú kotvy a odídu, čím štát príde o ich budúce dane.
Miliardári už dávno balia kufre
Hlasovanie o tejto dani bolo len vyvrcholením dlhodobejšieho trendu. Kalifornia už roky vedie kampaň proti bohatým, od ktorých sa očakáva, že za svoj úspech tvrdo zaplatia. Štát má v súčasnosti najvyššiu daň z príjmu v celých USA – horná sadzba dosahuje 13,3 percenta, ku ktorej sa ešte pripočítavajú federálne dane. Štáty ako Texas alebo Florida nemajú štátnu daň z príjmu vôbec žiadnu.
Najznámejším príkladom tohto exodu je šéf Tesly Elon Musk, ktorý sa do Texasu presťahoval už v roku 2020. Iniciatíva na daň z majetku len urýchlila odchody ďalších ťažkých váh – sťahovanie riešili aj spoluzakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin či investor Peter Thiel.
Ako sa zo zisku 100 miliárd stane gigantická strata
Podľa štúdie ekonómov Benjamina Jarosa a Joshuu Rauha len sedem miliardárov, ktorí už z Kalifornie odišli alebo podnikli kroky k odchodu, vlastnilo spoločný majetok v hodnote 540 miliárd dolárov. To je takmer tretina z celkového balíka peňazí, ktorý chcel štát pôvodne zdaniť.
Keď výskumníci zobrali do úvahy tento masívny odliv kapitálu a prípadné súdne spory, zistili, že daň by nepriniesla sľubovaných 100 miliárd, ale v priemere len okolo 30 miliárd dolárov. Miliardári totiž neplatia len jednorazové dane z majetku, ale každý rok odvádzajú štátu obrovské sumy na dani z príjmu. Ak títo ľudia odídu, Kalifornia v budúcnosti stratí odhadom 1 až 3,5 miliardy dolárov každý jeden rok. Po spočítaní všetkých strát v dlhodobom horizonte by zavedenie dane prinieslo štátu čistú stratu takmer 39 miliárd dolárov. V 85 percentách simulácií by bol štát v ťažkom mínuse.
Európske ponaučenie a americká realita
Ľavica často tvrdí, že bohatým možno výrazne zvýšiť dane bez toho, aby utiekli. Prax z Európy však ukazuje opak. Keď Francúzsko ohlásilo 75-percentnú superdaň, počet emigrantov s vysokými príjmami raketovo stúpol. Keď Nórsko zvýšilo daň z majetku, v rokoch 2022 a 2023 opustili krajinu stovky boháčov.
V Amerike je sťahovanie ešte oveľa jednoduchšie. Kým v Európe vás môže odradiť jazyková bariéra, v USA stačí predať vilu v Kalifornii a kúpiť si novú v Texase, kde vás štátna daň z príjmu nebude stáť ani cent.
Škodu nespôsobuje len samotné zavedenie dane, ale aj dlhoročná politická kampaň, ktorá ju presadzuje. Miliardárska daň bola síce zastavená, no mnohí bohatí už štát opustili natrvalo. Ako to zhrnul nemecký historik a sociológ Rainer Zitelmann: „Bohatí môžu odísť. Účet budú musieť zaplatiť všetci ostatní.“
