Komunálne voľby vyhrali pracovití ľudia mimo politických kmeňov
Výsledky komunálnych volieb nepriniesli víťazstvo koalície ani opozície. Prvýkrát v histórii získalo viac ako polovica starostov a primátorov mandát ako nezávislí kandidáti bez politickej príslušnosti. Zároveň bolo vo svojich funkciách potvrdených všetkých osem županov, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden štvrtýkrát.
Z týchto výsledkov nemožno prisúdiť víťazstvo konkrétnym stranám ani politickým táborom. Ide skôr o potvrdenie kontinuity a osobných výsledkov kandidátov, ktorí nekandidovali pod hlavičkou politických strán. Voliči na úrovni samosprávy tak uprednostnili výsledky pred príslušnosťou k politickému táboru.
Kontinuita v samospráve ako povzbudivý signál
Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je podľa autora povzbudivá. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť na mnohých veciach, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických štruktúr. Rozdielne preferencie na úrovni samosprávy a na celoštátnej úrovni sú prirodzené.
Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. V kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní však na Slovensku panuje neporiadok. Fungovanie slovenskej samosprávy je podľa autora malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Poľský príklad: reforma pripravená počas komunizmu
Kontinuita poľskej samosprávy sa začala formovať v roku 1981. Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania a pracovník Poľskej akadémie vied, vtedy rozbehol výskumný program zameraný na obnovu samosprávy, hoci komunistický režim samosprávu odmietal. Keďže doma nevidel podporu, spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Británii.
Počas komunizmu pracoval Regulski osem rokov bez nádeje, že jeho návrhy budú použité. V roku 1989 sa situácia zmenila. Pri poľskom „okrúhlom stole“, kde sa na jar dohadovala budúcnosť krajiny, sa ukázalo, že jediný hotový a premyslený plán obnovy samosprávy leží práve v Regulského zásuvke. Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa v Poľsku konali 27. mája 1990.
Zahraničná pomoc a ďalšie reformné komisie
Regulského plán potreboval dopracovanie v parlamente. Technickú pomoc poskytla Rada Európy, ktorá do Poľska vyslala tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré expertov vyslali, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku.
Poľsko tému reformy opakovane otváralo. Ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997 s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do Európskej únie. Práve tu sa nachádza základ úspešného čerpania eurofondov, ktoré sa prejavuje v infraštrukturálnych projektoch.
Ministerstvo regionálneho rozvoja a rušenie nadbytočných dokumentov
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Jeho úlohou bolo zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek silnému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov z ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Zrušených bolo viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil veľké zásoby ľudského potenciálu a rozvíjal sa bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných prostredníctvom samosprávy, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa.
Podľa autora je Poľsko úspešné preto, že v oblasti samosprávy urobilo takmer všetko takmer opačne ako Slovensko.
