Domácnosti čaká zvyšovanie poplatkov za smeti, samosprávy žiadajú jasné pravidlá
Zvyšovanie poplatkov za komunálny odpad avizuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Dôvodom je povinnosť mechanicko-biologickej úpravy komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku, ktorá vstúpi do platnosti od 1. januára. Táto povinnosť sa týka každej obce a mesta na Slovensku.
Samosprávy mali povinnosť zaviesť mechanicko-biologickú úpravu už od 1. januára 2025, no jej zavedenie sa odložilo rozhodnutím parlamentu. ZMOS odhaduje, že ceny za odpad sa môžu zvýšiť približne o 10 až 20 eur na osobu.
Mechanicko-biologická úprava (MBÚ) je technológia spracovania zmesového komunálneho odpadu, prípadne aj ďalších odpadov. Pri tomto procese sa odpad mechanicky roztriedi na zložky, ktoré možno ďalej materiálovo alebo energeticky využiť, a na nevyužiteľný odpad. V druhej fáze sa biologicky upravujú vytriedené biologicky rozložiteľné zložky odpadu.
Problematická výhrevnosť
„Komunálny odpad musí prejsť linkou, ktorá vyseparuje všetko to, čo sa dá spáliť, respektíve z čoho sa dá vyrobiť takzvaná TAP-ka, teda tuhé alternatívne palivo,“ priblížil Jozef Božik, predseda ZMOS-u.
Tento odpad poputuje do cementární, ktoré ho následne spracujú. „Nebudú ho kupovať a nám platiť. Práve naopak. My im budeme platiť za to, že ten odpad si prídu zobrať, že si ho odvezú,“ doplnil Jozef Božik.
Poznamenal, že môže vzniknúť problém s výhrevnosťou takéhoto odpadu, keďže je stanovená jej minimálna hodnota. Ak spracovateľ tohto odpadu usúdi, že nie sú zachované potrebné parametre a výhrevnosť bude nižšia, podľa Jozefa Božika odpad vráti a „samospráva to musí niekam odniesť“. To môže zvýšiť nároky na dopravu, spracovateľské kapacity a celkovú cenu služby.
ZMOS žiada Ministerstvo životného prostredia SR o spresnenie vykonávacích a metodických podmienok MBÚ a urgentné prehodnotenie pravidiel výhrevnosti.
Očakávajú aj vyššie náklady
Mechanicko-biologická úprava nie je jediným nákladom, pre ktorý sa poplatok za odpad bude zvyšovať. „Treba počítať s tým, že nám stúpnu náklady na zvoz a spracovanie komunálneho odpadu. Do konečnej ceny nám totiž okrem MBÚ vstupuje aj rast minimálnej mzdy a zároveň rast nákladov na prevádzku vozidiel – pohonné hmoty a amortizácia,“ konštatoval Jozef Božik. Zdôraznil, že samosprávy majú zákonnú povinnosť premietnuť výšku nákladov do výšky poplatku.
Poplatok nie je príjmom mestského rozpočtu
„Stanovenie poplatku za komunálny odpad nemá nič spoločné s daňami a nie sú to peniaze, ktoré by riešili cesty, chodníky alebo mzdy zamestnancov mestského úradu, obecného úradu či starostov a primátorov,“ poznamenal predseda ZMOS-u.
To, čo sa zaplatí za odpad, sa môže použiť len na odpad a výdavky s ním súvisiace. „My nemôžeme z týchto peňazí platiť niečo iné, ale zároveň nemôžeme odpad dotovať z dane z nehnuteľností alebo z podielových daní,“ doplnil Jozef Božik.
Zlepšenie očakáva od zmeny legislatívy a zastropovania maximálnej ceny na jedného obyvateľa na 73 eur. Zároveň by sa mali riešiť neplatiči. ZMOS uskutočnil prieskum medzi 500 samosprávami na Slovensku a zistil, že dlh prevyšuje 20 miliónov eur. „To je už obrovská suma a my žiadame, aby sme spoločne so štátom dokázali nájsť riešenie tejto situácie,“ uzavrel predseda ZMOS-u.
