Výsledky regionálnych volieb nepriniesli politickú revolúciu
Regionálne a komunálne voľby ukázali silu krajne pravicovej Republiky, limity Progresívneho Slovenska aj nenaplnený volebný sen Roberta Fica v Bratislave. Hoci mali byť veľkým testom pred budúcoročnými parlamentnými voľbami, výsledky nenaznačujú zásadný politický obrat. Vyplýva to z prvých výsledkov spojených regionálnych volieb.
Republika dosiahla rekordný výsledok
Staronový predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský vo svojej víťaznej reči upozornil, že na Slovensku v regiónoch zatiaľ nevyhrávajú krajne pravicoví politici tak ako v západnej Európe, kde regionálnu politiku ovláda napríklad nemecké AfD alebo francúzsky Národný front.
Hnutie Republika síce nevyhralo ani v jednom z ôsmich krajov, no jeho výsledok nie je porážkou. Politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak poukázal na kandidáta Republiky Milana Mazureka, ktorý v Prešovskom kraji skončil na druhom mieste a oslovil približne sto tisíc voličov.
Republika neuspela len na východe. V Banskobystrickom kraji získal jej kandidát Miroslav Suja 31-tisíc hlasov. Kandidáti Republiky a kandidáti s jej podporou na post šéfa vyššieho územného celku získali spolu 365-tisíc hlasov. V Nitrianskom kraji však podpredseda hnutia Ondrej Ďurica do krajského zastupiteľstva získal len 3 718 hlasov a manželka predsedu hnutia Zuzana Uhríková 5 618 hlasov.
Gašpara predbehla sestra vyšetrovateľa Ďurku
Podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar nedokázal svoju popularitu pretaviť do výsledku v Nitrianskom kraji. Ako kandidát za poslanca kraja získal len 5 902 hlasov.
V rovnakom volebnom obvode ho predbehla Jana Ďurková, sestra odstaveného vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorý čelí stíhaniu v kauze Kajúcnik. Do zastupiteľstva sa dostala s 12 734 hlasmi.
Progresívne Slovensko tesne prehralo na viacerých miestach
Jedným z hlavných cieľov najsilnejšej opozičnej strany bolo získať post šéfa Košického kraja. Progresívne Slovensko za kandidáta Mariána Porvažníka získalo podporu aj Hnutia Slovensko, SaS, KDH, Demokratov a ďalších opozičných strán. V jeho prospech sa vzdal kandidatúry aj bývalý minister Karel Hirman.
Napriek tomu Porvažník prehral so staronovým županom Rastislavom Trnkom len o približne tri tisícky hlasov. Porvažníka volilo 73 304 ľudí, Trnku 76 421.
Tesná prehra nasledovala aj v Banskej Bystrici, kde kandidátka Progresívneho Slovenska Diana Javorčíková získala 43 percent a víťazný Ján Nosko 47 percent. Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová označila výsledky za premrhanú príležitosť.
Ficov sen o víťazstve v Bratislave sa nesplnil
Premiér Robert Fico pred voľbami vyhlásil, že za politický úspech by považoval víťazstvo v Bratislave. To sa však nenaplnilo. Primátorom sa jednoznačne stal Matúš Vallo s podporou opozície, ktorého volilo 121 846 Bratislavčanov, teda 64,36 percenta zúčastnených voličov.
Jeho najväčší rival, minister dopravy a nominant Smeru Jozef Ráž, získal 61 183 hlasov. Nepomohlo mu ani to, že sa v kampani stavil do role nezávislého kandidáta. Výsledok zrejme ovplyvnila aj vyššia účasť, keďže voliť išlo 47,37 percenta ľudí, v roku 2022 to bolo len 36,88 percenta.
Veľká revolúcia neprišla
Výsledky volieb naznačujú, že k veľkým zmenám nedošlo. Vo vyšších územných celkoch si posty županov obhájili všetci doterajší kandidáti a najtesnejší boj bol v Košiciach.
Výrazná obmena nenastala ani v krajských mestách. Zmena prišla len v Košiciach, kde vyhral Ladislav Lörinc, ktorý nebol kandidátom opozície ani koalície. V Trenčíne vystriedal Richarda Rybníčka jeho viceprimátor Ján Forgáč, Rybníček však nekandidoval. Rovnako v Trnave vyhrala viceprimátorka doterajšieho primátora Petra Bročku Eva Nemčovská.
