Ekonóm Jean-Robert Tyran: Vyvážené fakty o migrácii pomáhajú odzbrojiť radikálov
Profesor ekonómie Jean-Robert Tyran pôsobí na Viedenskej univerzite a dlhodobo skúma, ako sa ľudia rozhodujú. Zaoberá sa aj tým, ako téma migrácie vplýva na podporu radikálnej pravice. V rozhovore priblížil výsledky nedávnej štúdie, podľa ktorej treba o migrácii s radikálmi diskutovať vyvážene.
„Ľudia vám musia veriť, že im hovoríte pravdu. A to sa nedá dosiahnuť tým, že budete jednostranne pretláčať len jednu verziu reality,“ uviedol Tyran.
Tyran podľa vlastných slov študentom hovorí o svojom poslaní robiť z ekonómie lepšiu vedu, predovšetkým ľudskejšiu a spoločenskejšiu. Ekonómia bola podľa neho doteraz príliš úzko zameraná a mala zúžený pohľad na ľudské správanie, ktorý sa obmedzoval najmä na racionalitu a vlastný záujem.
Podľa ekonóma existuje len jeden spôsob, ako byť racionálny, no veľmi veľa spôsobov, ako sa správať iracionálne. Základný predpoklad racionality však nepovažuje za hlúpy. Ako východiskový bod je podľa neho mimoriadne užitočný, hoci je sám osebe príliš zjednodušený.
Vlády majú podľa Tyrana často motiváciu utrácať nad svoje pomery. Ak uvažujú racionálne, vidia, že inštitúcie sú nastavené tak, že ich za to nepotrestajú okamžite. Ako príklad uviedol Francúzsko, ktoré hospodárilo s deficitom kontinuálne 53 rokov. Politikom podľa neho chýbajú dostatočne silné inštitucionálne mantinely a voličmi sa dá manipulovať.
Ako riešenie uvádza príklad Švajčiarska, ktoré má podľa neho mimoriadne zdravé verejné financie. Dlhovú brzdu si tam ľudia sami odhlasovali v referende. Podľa Tyrana takýto inštitút bráni tomu, aby krátkodobé záujmy politikov podkopali dlhodobú prosperitu krajiny.
Ekonóm upozorňuje, že samotné formálne zákony nestačia. Ak ľudia nechápu ducha zákona a riadia sa len jeho doslovným znením, štát podľa neho nefunguje dobre. Ako príklad uviedol korupciu, ktorú označil predovšetkým za stav mysle. Založiť protikorupčný úrad podľa neho nestačí, ak sú ľudia zvyknutí podplácať.
Tyran spomenul aj svoje pôsobenie v Dánsku, kde v roku 2004 začínal ako prvý behaviorálny ekonóm v krajine. Vtedy získal grant od nadácie Carlsberg na výskum kooperácie a uskutočnil online experimenty s reprezentatívnou vzorkou dvetisíc Dánov. Projekt neskôr prezentoval na výročnej univerzitnej slávnosti v prítomnosti kráľovnej Margaréty.
Súčasný Tyranov výskum sa zameriava na radikálnu pravicu, ktorú označil za globálny fenomén. Kľúčovou témou týchto hnutí je podľa neho imigrácia. Výskumníci využili reálnu empirickú štúdiu o tom, ako imigranti vplývajú na sociálny štát v Rakúsku.
Reprezentatívnu vzorku obyvateľstva rozdelili náhodne. Prvej skupine ukázali len negatívny záver štúdie, že imigranti sú záťažou. Pravicoví voliči sa podľa Tyrana vo svojom presvedčení utvrdili a ich postoj sa ešte viac zradikalizoval. Druhej skupine ukázali len pozitívny záver, že imigranti sú prínosom. U pravicových voličov to podľa neho nevyvolalo žiadnu zmenu názoru.
Zlom nastal pri tretej skupine, ktorej výskumníci odprezentovali fakty vyvážene. Ukázali im oba závery štúdie. Títo radikálnejší voliči začali podľa Tyrana imigráciu zrazu podporovať viac. Dôvodom bola dôvera – voliči si povedali, že vedci nie sú ideologickí fanatici, keď ukazujú obe strany mince.
Ponaučením je podľa ekonóma to, že ak chce spoločnosť deradikalizovať, potrebuje vyvážené a dôveryhodné spravodajstvo. Ľudia musia veriť, že im niekto hovorí pravdu, a to sa podľa neho nedá dosiahnuť jednostranným pretláčaním len jednej verzie reality.
Tyran sa vyjadril aj k téme migrácie všeobecne. Väčšina štúdií podľa neho ukazuje, že imigrácia je vo všeobecnosti prospešná. Záleží však na konkrétnych okolnostiach. Ako príklad uviedol sýrsku vlnu, keď do Nemecka prišiel viac ako milión ľudí utekajúcich pred občianskou vojnou, bez znalosti jazyka a často s nízkou kvalifikáciou.
Na otázku, či bola veta vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej „Wir schaffen das“ politickou chybou, odpovedal, že s odstupom času sa to hodnotí ťažko. Najnegatívnejším politickým dôsledkom bol podľa neho masívny nástup a posilnenie pravicovopopulistickej AfD.
Ako dobré príklady racionálne riadenej imigrácie uviedol Kanadu alebo Singapur. Podľa Tyrana Európa v podstate nemá racionálnu migračnú politiku. Azylový systém bol podľa neho vymyslený v 19. storočí pre úzku skupinu politicky prenasledovaných ľudí.
Pri otázke, či ľudia pri migrácii vnímajú viac ekonomické alebo kultúrne faktory, uviedol, že výskumy naznačujú väčší strach z kultúrnych faktorov. Ako príklad spomenul diskusiu o nosení šatiek u školáčok v Rakúsku, ktorú označil za čisto kultúrnu tému vyvolávajúcu najväčšie napätie.
Podľa Tyrana si spoločnosť musí racionálne priznať, že nemôže mať úplne otvorené hranice. Migrácia sa podľa neho musí riadiť a kontrolovať. Zároveň je však kľúčové, aby sa tí, ktorí prídu legálne, cítili vítaní. Za samozrejmosť označil ocenenie ich práce a nulovú toleranciu voči rasizmu.
