Zvrat v kauze Moniky Jankovskej
Súd odmietol obžalobu na bývalú štátnu tajomníčku rezortu spravodlivosti Moniku Jankovskú, ktorá si vyslúžila označenie Kočnerova „opička“. Jedenásteho marca 2020 nadránom sa rozbehla akcia NAKA s názvom Búrka a policajti si prišli aj po niekdajšiu štátnu tajomníčku. Obvinili ju spolu s ďalšími bratislavskými sudcami a napokon skončila na viac než rok vo vyšetrovacej väzbe.
V auguste 2026 – teda po viac ako šiestich rokoch – prokurátor podal na Jankovskú obžalobu z prijímania úplatku formou spolupáchateľstva a ohýbania práva, podplácania a zasahovania do nezávislosti súdu. Samosudca Michal Repkovský však pred niekoľkými dňami obžalobu odmietol.
Prokurátor nesúhlasí
Odmietnutie obžaloby potvrdil Jankovskej obhajca Peter Erdős. „Obžaloba bola odmietnutá z dôvodov, že bolo porušené právo na obhajobu mojej klientky a obžaloba zároveň nespĺňa zákonné náležitosti,“ vysvetlil advokát. Sudca okrem iného dospel k záveru, že v prípade Moniky Jankovskej pri určení termínu záverečného preštudovania spisu nebol dodržaný zákonný postup a ona tak nemala k dispozícii zákonom predpokladaný čas na riadnu prípravu.
Prokurátor má však na vec iný názor a podal sťažnosť. „S rozhodnutím a argumentáciou Špecializovaného trestného súdu sa Krajská prokuratúra v Bratislave nestotožňuje, preto proti rozhodnutiu o odmietnutí obžaloby podal dozorujúci prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodne najvyšší súd,“ informovala hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
Nejasné postavenie kajúcnika
Kauzu Búrka odštartovala Threema Mariana Kočnera a výpoveď jeho kedysi dvorného sudcu Vladimíra Sklenku. Ten sa po prevalení Threemy rozhodol rozprávať a stal sa spolupracujúcou osobou. Polícia mu následne odložila vznesenie obvinenia. Práve postavenie Sklenku vníma sudca Špecializovaného trestného súdu ako jednu z komplikácií.
Identifikoval totiž dva časové úseky, kedy jeho postavenie považuje za nejasné. Z predloženého spisového materiálu podľa jeho názoru nie je dostatočne zrejmý Sklenkov procesný status, a to najmä vo vzťahu k trvaniu poskytnutých benefitov v podobe dočasných odložení vznesenia obvinenia.
Od 15. marca 2024 začala platiť veľká vládna novela trestných kódexov, ktorá zásadným spôsobom upravila fungovanie takzvaných kajúcnikov. Jej súčasťou je aj povinnosť každé dva mesiace predĺžiť lehotu pre dočasné odloženie obvinenia. K prvému predĺženiu lehoty došlo podľa sudcu až v októbri 2024. Položil si otázku, či vôbec existoval zákonný podklad pre trvanie tohto benefitu v prípade Sklenku.
Sudca je presvedčený, že aktuálny stav znemožňuje spoľahlivo preskúmať skutočný rozsah a obsah výhod, ktoré boli spolupracujúcej osobe poskytnuté. Ak nie je jednoznačne jasné, aké benefity boli kajúcnikovi poskytnuté, je tým sťažené posúdenie jeho výpovede z hľadiska možnej motivácie, nezaujatosti a hodnovernosti.
Sklenka má aj naďalej dočasne odložené vznesenie obvinenia. Potvrdila to hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Kočnerova „opička“
Bývalá štátna tajomníčka Jankovská spočiatku verejne vyhlasovala, že Mariana Kočnera ani len nepozná a už vôbec s ním nekomunikuje. Napokon do istej miery začala spolupracovať s políciou a vypovedala v niektorých prípadoch. Čelí stíhaniu pre kauzu Zmenky Televízie Markíza. Obvinená bola aj v prípade známom ako Vodári.
„Miesto Mumlavej nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička,“ písal dnes právoplatne odsúdený podvodník Alene Zsuzsovej po demisii vlády Roberta Fica, keď po vražde Jána Kuciaka skončila na ministerstve spravodlivosti Lucia Žitňanská.
„Sú to veľmi nepríjemné správy a nerobia dobré meno slovenskej justícii,“ komentoval vtedajší premiér Peter Pellegrini správy z Threemy. Aj medzi sudcami sú podľa neho čierne ovce, a preto by súdna moc mala mať v rukách nástroj, ktorým zo svojich radov tieto čierne ovce dokáže vystrnadiť.
