Nestrašme treťou svetovou, tvrdia progresívci. Uhrík varuje pred vojnou, Smer mlčí
Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom reagovali na rastúce bezpečnostné incidenty v členských krajinách Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. V Poľsku opakovane dochádza k narušeniam vzdušného priestoru ruskými raketami a dronmi, ktoré nútia spojencov k mobilizácii stíhacieho letectva. Bulharsko čelí nálezom trosiek bezpilotných lietadiel s výbušným nákladom na čiernomorskom pobreží.
Západné bezpečnostné zložky tieto udalosti nevnímajú ako náhodné technické zlyhania, ale ako systematické testovanie odolnosti spojencov. Europoslanci za Smer na otázky o bezpečnostných rizikách neodpovedali.
Progresívne Slovensko: Nejde o tretiu svetovú, ide o hybridnú vojnu
Europoslanci za Progresívne Slovensko považujú priamy vojenský útok Ruska na Slovensko za nepravdepodobný a odmietajú vyvolávanie paniky z tretej svetovej vojny. Upozorňujú však, že vojna nemusí mať podobu otvoreného ozbrojeného konfliktu.
Podľa ich vyjadrenia vedie Rusko proti Európe hybridnú vojnu už viac ako desať rokov, pričom špionáž, drony, kybernetické útoky či sabotáže sa objavujú aj na území EÚ. Ako príklad uviedli augustový zmarený podpaľačský útok na závod ukrajinského výrobcu dronov pri Prešove.
Tieto incidenty podľa nich nie sú náhodné a ide o koordinovanú kampaň Ruska s cieľom oslabiť jednotu spojencov a ich ochotu podporovať Ukrajinu. Rusko nedosahuje svoje ciele na ukrajinskom bojisku, a preto sa snaží zastrašiť tých, ktorí Ukrajine pomáhajú. Volí preto útoky pod prahom aktivácie článku 5 NATO. Nemecko oficiálne označilo Rusko za pôvodcu letného pokusu o útok na letisku v Lipsku a oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne.
Slovenská diplomacia by podľa progresívcov mala hrozbu nahlas pomenovať, urýchliť povoľovanie obranných projektov, posilniť vlastnú odolnosť v kybernetickej bezpečnosti a boji s dezinformáciami a zachovať jednotu a podporu Ukrajiny. Kritizujú vládu za obnovenie vojenskej diplomacie s Ruskom a pripomínajú septembrové vyhlásenie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula adresované Jurajovi Blanárovi, že najväčšie ohrozenie slobody v Európe prichádza z Moskvy.
Miriam Lexmann (KDH/EPP): Incidenty sú vážnym varovaním
Europoslankyňa Miriam Lexmann považuje rastúce bezpečnostné incidenty za vážne varovanie. Rusko podľa nej svojimi aktivitami ukazuje, že mu nejde o mier a nie je ochotné začať o ňom rokovať.
Upozornila, že ľudia vo východnej časti Poľska už zažili situácie, keď sa museli skrývať v úkrytoch pred dronovými hrozbami, a po útokoch na lode v bulharských vodách desiatky rodín čakajú na informácie o nezvestných námorníkoch. Zvyšujúca sa intenzita a formy incidentov podľa nej jasne ukazujú, že sú zámerné a koordinované.
Slovenská vláda by podľa Lexmann mala o mieri nielen hovoriť, ale aj konať, byť súčinná pri hľadaní mierových riešení a prispievať k zvýšeniu bezpečnosti EÚ. Spochybňovanie článku 5 NATO či nová slovensko-ruská komisia podľa nej neprispievajú ani k bezpečnosti, ani k mieru.
Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený): Politika sankcií zlyháva
Europoslanec Branislav Ondruš sleduje incidenty s obavami, ktoré podľa neho potvrdzujú jeho kritiku prístupu EÚ a väčšiny členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine. Ak je vinníkom Rusko, znamená to podľa neho, že EÚ nedokáže sankciami ani masívnou vojenskou pomocou Ukrajine oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu a ohrozovať bezpečnosť európskych štátov.
Ďalší nárast konfrontácie by si podľa neho vyžiadal masívne vojenské výdavky, na ktoré nemá zdroje žiadny európsky štát. Pripomenul, že Nemecko kvôli týmto výdavkom zmenilo ústavu, aby sa mohlo masívne zadlžovať.
Za schodnejšiu cestu považuje diplomatické aktivity na zmiernenie napätia, ktoré by si vyžiadali minimálne zmrazenie vojny na Ukrajine na dosiahnutých frontových líniách. Slovensko podľa neho nemá kapacitu dosiahnuť prelom výlučne vlastnou diplomaciou, preto musí na pôde EÚ presadzovať spoločné otvorenie diplomatických rokovaní s Ruskom za zapojenia USA a Číny.
Milan Uhrík (Republika/ESN): Obávam sa, že EÚ a NATO sú už vo vojne
Líder hnutia Republika Milan Uhrík uviedol, že ak sa preukáže ruské zapojenie do nejakého incidentu, treba na to adekvátne reagovať, no zároveň netreba podliehať paranoji a hľadať za každým padnutým stromom či pokazeným počítačom ruský útok.
Podľa Uhríka sa skôr treba obávať, že EÚ a NATO sú už vo vojne s Ruskom. Hoci žiadny štát EÚ ani NATO nebol Ruskom napadnutý, krajiny EÚ prijali voči Rusku agresívne sankcie a dodali Ukrajine zbrane a spravodajské informácie. Nevie si predstaviť žiadnu veľmoc, ktorá by raketové útoky na svoje hlavné mesto dlhodobo tolerovala.
Varoval, že pri takejto politike eskalácie môže konflikt rýchlo prerásť do veľkej vojny. Bezpečnostné zložky by podľa neho mali byť v strehu a nekompromisne odhaľovať a zneškodňovať všetky hrozby bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.
