Fico ocenil Trumpa a Putina ako „frajerov“, kritici poukazujú na nekonzistentnosť
Predseda vlády Robert Fico označil amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina za „frajerov“, ktorí „kašlú na celý svet“ a hľadia si vlastné národno-štátne záujmy. Toto vyhlásenie prichádza v kontexte telefonátu medzi Trumpom a Putinom, po ktorom Spojené štáty uvoľnili sankčnú bariéru pre ruskú naftu. Rusko má podľa dostupných informácií dodať najprv vyše 300-tisíc ton a následne ďalšie objemy, čím Moskva získava nové príjmy a politicky cenný precedens.
Trumpova administratíva tvrdí, že obchod má Moskvu „zmäkčiť“ a vrátiť k rokovaciemu stolu. Zatiaľ sa tak nestalo a sankčný tlak sa zmiernil bez toho, aby Putin zastavil vojnu alebo urobil porovnateľný ústupok.
Nekonzistentné postoje k zahraničnej politike
Fico podľa kritikov prejavuje nekonzistentné postoje. V januári, keď Spojené štáty vojensky zasiahli vo Venezuele a odviezli Nicolása Madura do Spojených štátov, varoval pred svetom, v ktorom „každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce“. Hovoril vtedy o rozvrate medzinárodného práva a žiadal od Európskej únie tvrdú reakciu. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha vtedy obvinil Trumpa zo „surového amerického imperializmu“.
O deväť mesiacov neskôr Trump s Putinom podľa kritiky robia presne to, čo Fico v januári opisoval ako nebezpečný princíp nového svetového poriadku. Z rozvratu medzinárodného práva sa zrazu stala „frajerina“.
Rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády v Ľvove
Robert Fico sa 5. novembra chystá do Ľvova na ďalšie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Ešte v júni vyhlásil, že Slovensko potrebuje „stabilnú a demokratickú Ukrajinu, pretože to potrebujeme na Slovensku“. Podľa kritiky však po telefonáte Trumpa s Putinom slovenský premiér na tento národnoštátny záujem zabudol.
V okamihu, keď Moskva stupňuje útoky na ukrajinskú energetiku a civilné ciele a v Európe rastú obavy z ruských dronových, sabotážnych a kybernetických aktivít, slovenský premiér podľa kritiky nesmeruje hlavný politický tlak na agresora, ale na Ukrajinu a Európsku úniu. NATO pritom kvôli ruským hrozbám posilňuje obranu a jeho najvyšší veliteľ v Európe verejne varuje Moskvu pred útokom na spojencov.
Putinove požiadavky a odmietnutie prímeria
Putin naďalej požaduje, aby Ukrajina odovzdala aj územia štyroch oblastí, ktoré ruská armáda celé neovláda. V júni odmietol ukrajinský návrh na obmedzenie útokov a zopakoval cieľ obsadiť celé štyri medzinárodným právom anektované ukrajinské oblasti. Kremeľ teraz odmietol aj 60-dňové prímerie, ktoré chcel prezident Volodymyr Zelenskyj využiť aj na usporiadanie prezidentských volieb.
Slovenský premiér síce nehovorí vetu „Ukrajina má kapitulovať“, ale podľa kritiky politický účinok jeho postojov od nástupu štvrtej vlády ide týmto smerom. Relativizuje a ospravedlňuje ruskú agresiu, kritizuje Ukrajinu, že predlžuje vojnu tým, že sa bráni, od EÚ požaduje v mene mieru zastavenie dodávok munície a zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, víta oslabenie sankčného tlaku na Moskvu a kritizuje európsku politiku voči Rusku.
Asymetria v kritike spojencov a Putina
Predseda slovenskej vlády sa podľa kritiky nikdy nezdráha ostro kritizovať predstaviteľov Európskej komisie, ukrajinského prezidenta alebo demokraticky zvolených premiérov spojeneckých štátov. Pri Vladimirovi Putinovi je jazyk nápadne iný. Opakuje sa síce formulka o porušení medzinárodného práva, ale osobné ostré odsúdenie Putina za rozpútanie vojny, útoky na civilistov alebo imperialistické požiadavky v premiérovom verejnom slovníku chýba.
Západní politici bývajú podľa Fica „vojnoví štváči“, Brusel je neschopný či bezmocný, Zelenskyj robí kroky, ktoré vojnu predlžujú, ale Putin je partner, s ktorým treba hovoriť. Fico to chce demonštrovať aj pri chystanom zasadnutí slovensko-ruskej medzivládnej komisie v Moskve, napriek vojne proti Ukrajine a faktu, že Ruská federácia má Slovensko na oficiálnom zozname nepriateľských štátov.
Slovensko chýba na zozname podporovateľov Torontského záväzku
Kanada, Ukrajina a Nórsko zorganizovali v septembri konferenciu venovanú návratu ukrajinských detí nezákonne deportovaných alebo násilne presunutých Ruskom. Toronto Pledge žiada ich „okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat“. Na zozname podporovateľov sú všetky štáty EÚ okrem Slovenska.
Podľa kritiky ide o osobitne pozoruhodný prejav politiky ostať v Únii sám zo strachu pred Putinovou reakciou práve pri základnej humanitárnej požiadavke, aby boli unesené deti vrátené ich rodinám.
