MMF varuje pred rizikami, ktoré môžu spustiť globálnu finančnú krízu
Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite upozorňuje, že súčasný optimizmus na trhoch stojí na hlinených nohách. Akciové trhy síce lámu rekordy a okolo umelej inteligencie (AI) vládne obrovský ošiaľ, no v zákulisí sa hromadia problémy. Globálnej ekonomike podľa odborníkov hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Prvé riziko: korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou
Prvou hrozbou je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by podľa MMF mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Firmy investujú do umelej inteligencie obrovské sumy, pričom si na to vo veľkom požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier, medzi ktorých patria aj firmy z takzvanej Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla.
Spoločnosti sú presvedčené o tom, že AI prinesie obrovské zisky. Ak sa však ukáže, že návratnosť týchto investícií bude pomalšia alebo nižšia, než sa čakalo, investori svoje peniaze stiahnu.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Hoci tieto spoločnosti disponujú silnými súvahami a vysokou ziskovosťou, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú, čo zvyšuje potrebu dlhového financovania. Najväčším rizikom však nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií. MMF identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci takzvaných kruhových finančných vzťahov.
Druhé riziko: rast výnosov štátnych dlhopisov
Ďalším rizikom je podľa MMF nárast výnosov štátnych dlhopisov, k čomu dochádza v dôsledku obnovených inflačných tlakov spôsobených vyššími cenami energií, obavami o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejším než očakávaným hospodárskym rastom. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov by sa mohli prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu.
Analytik spoločnosti Finax Patrik Kindl vysvetľuje, že masívny dopyt po kapitáli v USA primárne ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu, čo vytvára tlak na rast výnosov. Časom sa tento efekt cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy. Pre európsky trh sú však naďalej kľúčové najmä domáce sadzby stanovované ECB a celková menová politika v eurozóne.
Tretie riziko: kybernetické útoky
Poslednou veľkou hrozbou sú podľa menového fondu kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Svet financií je dnes takmer kompletne digitálny, útoky hackerov sú čoraz agresívnejšie a softvérové firmy často nestíhajú tieto bezpečnostné diery opravovať.
Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby. Nebezpečenstvo je obzvlášť akútne v prípade, ak útok zasiahne významnú finančnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu.
MMF odporúča tri prioritné kroky
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu podstatne menej priestoru na záchranné balíky než v minulosti. Fond preto odporúča dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť prostredníctvom povinného hlásenia incidentov a testovania inštitúcií. Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali využiť súčasné relatívne priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv, kým nepriaznivé trendy naplno nezasiahnu trhy.
