Mäso každý druhý deň: Slovensko je medzi štyrmi najhoršími krajinami EÚ
Eurostat každoročne zisťuje, čo si ľudia v členských štátoch EÚ nemôžu dovoliť. Pri pohľade na tri ukazovatele, ktoré dobre vykresľujú životnú úroveň obyvateľstva, Slovensko v dvoch z nich dopadlo nelichotivo. Ide o dostupnosť jedla s mäsom aspoň každý druhý deň, internet v domácnosti a dostupnosť aspoň jednej pravidelnej voľnočasovej aktivity.
Údaje pochádzajú z prieskumu o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Na Slovensku ich zbiera Štatistický úrad SR. Hodnoty vyjadrujú podiel obyvateľov v percentách – platí pravidlo, že čím nižšia hodnota vyjde, tým lepšie.
Mäso každý druhý deň: Slovensko je medzi štyrmi najhoršími krajinami EÚ
Prvý ukazovateľ sleduje, či si ľudia môžu dovoliť jedlo s mäsom alebo rybou (či vegetariánsky ekvivalent) aspoň každý druhý deň. Ide o jednu z položiek, z ktorých sa počíta ukazovateľ závažného materiálneho a sociálneho nedostatku.
Na Slovensku v roku 2025 platilo, že mäsité alebo plnohodnotné vegetariánske jedlo aspoň každý druhý deň si nemôže dovoliť 14,2 % obyvateľov. Pre porovnanie: v celej EÚ týmto nedostatkom trpí 8,5 % ľudí. Horšie sú na tom len v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku.
Naproti tomu Česko, Poľsko a Rakúsko sú na tom v porovnaní so Slovenskom lepšie: v Česku sa k mäsitému jedlu aspoň obdeň nedostane len 5,7 % ľudí, v Rakúsku 3,3 % a v Poľsku 3,0 %. Slovensko je teda v tomto ukazovateli bližšie k juhovýchodným krajinám EÚ než k Česku, Poľsku či Rakúsku.
Eurostat už v auguste 2025 upozornil, že v predchádzajúcom meranom období (teda v roku 2024) medzi ľuďmi ohrozenými príjmovou chudobou bol podiel tých, ktorí si takéto jedlo nemôžu dovoliť, najvyšší práve na Slovensku (39,8 %).
Z dát nevyplýva, že problém spôsobujú vyššie ceny mäsa
Tabuľky však nemerajú pomer cien k príjmom domácností, ktoré výrazne ovplyvňujú to, či si mäso (alebo alternatívu) vie domácnosť kúpiť. Ďalším faktorom môžu byť aj ceny energií či bývania – teda pravidelných platieb, ktoré rodinné rozpočty na Slovensku zaťažujú nadpriemerne.
Podľa analýzy ministerstva financií patrili ceny potravín na Slovensku v roku 2025 medzi najnižšie v EÚ (okolo 80 % priemeru) a mäso bolo podľa údajov za rok 2024 lacnejšie než v priemere EÚ (na úrovni 70 %). Ministerstvo zároveň upozorňuje, že zmena metodiky merania cien môže medzinárodné porovnania skresľovať.
Rozdiely sú veľké aj medzi typmi domácností. Najviac sa Slovensko vzďaľuje od priemeru EÚ v kategórii jednotlivci vo veku 65 rokov a viac: mäso každý druhý deň si nemôže dovoliť 27,5 % z nich, v EÚ 12,2 %, čo je tretia najvyššia hodnota v EÚ. Naopak, osamelo žijúci ľudia mladší ako 65 rokov sú na tom na Slovensku lepšie než v priemere EÚ (11,7 % oproti 13,8 %).
Pri internete ideme opačne ako Európa
Podobný obraz odráža aj ukazovateľ toho, či si ľudia môžu dovoliť internetové pripojenie doma, teda na osobné použitie. Eurostat tým nesleduje, či je pripojenie v mieste bydliska dostupné, ale či si ho ľudia nemôžu finančne dovoliť.
V roku 2025 platilo, že si ho takto stále nemôže dovoliť 2,7 % obyvateľov Slovenska, v EÚ bol priemer 2 %. Slovensko je v tomto piate najhoršie v EÚ, za nami je Rumunsko, Bulharsko, Taliansko a Maďarsko. V Česku a Poľsku je podiel pod jedno percento, v Rakúsku 1,3 %.
Pozornosť si zaslúži aj smer vývoja. V roku 2022 bolo Slovensko ešte o niečo lepšie než priemer EÚ (2,2 % oproti 2,4 %). Odvtedy sa podiel na Slovensku zvýšil, zatiaľ čo v EÚ klesol.
Voľný čas: Slovensko lepšie než priemer EÚ
Pravidelnú voľnočasovú aktivitu si v roku 2025 nemohlo dovoliť 5,7 % obyvateľov Slovenska, čo je pomerne slušné číslo. V Únii je totiž priemer 12,1 %. Slovensko tak dosiahlo štvrtú najlepšiu hodnotu. Lepšie je na tom len Česko (4,1 %), Luxembursko a Chorvátsko, horšie sú Poľsko, Rakúsko aj Maďarsko.
Dáta teda ukazujú, že Slovensko nezaostáva za susedmi vo všetkom. Interpretáciu údajov mierne skresľuje spôsob merania chudoby.
Podľa štatistického úradu ohrozovala chudoba alebo sociálne vylúčenie v roku 2025 na Slovensku 16,7 % obyvateľov. To je menej než priemer EÚ (20,9 % podľa Eurostatu), ale viac než v Česku (11,5 %) alebo v Poľsku (15,0 %).
