Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Šesťdesiatročná Stanislava by mala o dva roky odísť do dôchodku. Dnes však rieši, či nebude musieť v práci skončiť skôr, než plánovala. Dôvodom nie sú len operácie, ktoré absolvovala, či ďalšia, ktorá ju ešte čaká, ale predovšetkým jej 84-ročný otec, ktorý už nedokáže bývať sám.
Otec prestal sadiť zeleninu v záhrade, nechcel chovať zvieratá a strácal záujem o dom. Jeho päť detí s ním začalo hovoriť o presťahovaní do domova pre seniorov, no prízvukovali mu, že tam pôjde, až keď sa tak sám rozhodne. Situácia nabrala na obrátkach, keď ho dvakrát našli odpadnutého na dvore.
„Vtedy sa niečo zlomilo, prudko sa mu zhoršil zdravotný stav a začal si uvedomovať, že nemôže zostať sám. Začali sme mu vybavovať domov dôchodcov,” opisuje Stanislava. Miesto v domove sa snažia získať od januára, dodnes ho nemajú. Medzičasom sa jej otcovi zhoršila starecká demencia a jeho ošetrujúca lekárka vyhodnotila, že musí byť pod nepretržitým dohľadom.
Bezvýchodisková situácia a tisíce čakateľov
„Sme v bezvýchodiskovej situácii. Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Dokonca ani sociálna pracovníčka z nemocnice nenašla žiadne zariadenie,” hovorí Stanislava. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia.
Stanislava pracuje v Bratislave na ekonomickom oddelení súkromnej firmy a žije sama. Za otcom by sa zrejme musela presťahovať k českým hraniciam, odísť z práce a kompletne zmeniť svoj život. Na miesto v zariadení sociálnych služieb na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí.
Starostlivosť zostáva na rodine
„Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala, ak nerátam to, že som krátko opatrovala svoju mamu. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,” vysvetľuje Stanislava.
Šesťdesiatnička má za sebou dve operácie kolena a práve jej majú operovať ruku. Má síce štyroch mladších súrodencov, no tí majú tiež zdravotné ťažkosti alebo svoje životy, prácu a do dôchodku ešte ďalej ako ona.
Zmena zákona a obmedzenie kapacít
Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý by mal podľa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny pomôcť vyriešiť túto situáciu. Limit na počet klientov v zariadení sociálnych služieb stúpol zo 40 na sto ľudí. Kritici hovoria, že pobytové zariadenia sa týmto opatrením menia na neosobné prevádzky.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že život seniorov nemôžeme budovať na predpoklade, že chýbajúce verejné služby nahradia rodinní príslušníci. „Rozumiem ľuďom, ktorí čakajú na potrebnú pomoc, aj rodinám, ktoré sa o svojich blízkych starajú na hranici vlastných síl,” hovorí Stavrovská.
„Zvýšenie maximálnej kapacity zo 40 na sto prijímateľov sociálnej služby v jednej budove však považujem za krok, ktorý môže na dlhé roky upevniť veľkokapacitný model poskytovania sociálnej služby a oslabiť smerovanie ku komunitným formám sociálnych služieb,” vysvetľuje.
Diskriminácia alebo nevyhnutnosť?
Lýdia Brichtová z platformy Sociofórum pripomína, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti aj v spokojnosti ľudí. „Pri iných diagnózach zostáva limit štyridsať. Nikto nevysvetlil prečo,” uvádza. „Ak je taký model naozaj dobrý a komunitný, má platiť pre všetkých. Takto štát hovorí, že pri niektorých ľuďoch na kvalite ich života záleží menej ako pri iných. To je diskriminácia.”
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si za zmenou stojí. Zdôrazňuje, že žiadna členská krajina Únie nemá obmedzenie maximálnych kapacít zariadení sociálnych služieb tak nízko, ako to bolo doteraz u nás.
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb pripomína, že najdrahšou službou pre seniorov je nepretržitá starostlivosť. „Ak chcete zabezpečiť finančnú stabilitu a trvalú udržateľnosť aj budovy a zariadení, minimum je sto klientov,” vysvetľuje.
