Raši: Dukla nebola perifériou, ale bránou na Slovensko
Výročie Karpatsko-duklianskej operácie má byť podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) pripomienkou domova, nielen spomienkou na minulosť. Uviedol to v príhovore na oslavách 82. výročia operácie. Podľa jeho slov majú výročia zmysel iba vtedy, ak sa pri nich nepýtame len na to, čo sa stalo vtedy, ale aj na to, čo nám to hovorí dnes.
Raši zdôraznil, že prirodzený rozdiel názorov na vládu, zákony, ekonomiku či smerovanie krajiny by nemal prechádzať do znevažovania samotnej krajiny. Kritika pomerov nesmie podľa neho znamenať znevažovanie celej krajiny. Dodal, že Slovensko by malo byť sebavedomé a otvorené svetu.
Podľa Rašiho nám Dukla pripomína štyri veci. Ako prvú označil to, že Dukla je domovom. „Vlastenectvo totiž neznamená tvrdiť, že na Slovensku je všetko dobré. Práve naopak. Znamená vidieť jeho problémy, pomenovať ich a chcieť ich napraviť,“ uviedol s tým, že za krajinu, ktorú sme zdedili po generáciách pred nami, nesieme zodpovednosť my.
Ako druhé spomenul úctu k Slovensku. Podľa neho demokracia bez sporu neexistuje, preto sú prirodzené rozdielne názory na vládu, zákony, ekonomiku či smerovanie krajiny. Predseda NR SR dodal, že je potrebné vedieť rozlišovať kritiku pomerov na Slovensku a znevažovanie samotného Slovenska. „A osobitne vtedy, keď prekročíme jeho hranice. Pretože v zahraničí našimi slovami nevytvárame iba obraz jednej vlády, jednej politickej strany či jedného politika. Vytvárame aj obraz Slovenska,“ skonštatoval.
Je potrebné vnímať regióny. Podľa Rašiho úcta k Slovensku znamená aj úctu ku každému jeho regiónu. „Keď sa na mapu Slovenska pozeráme z Bratislavy, toto miesto sa môže zdať ako periféria. V slovenských dejinách však Dukla perifériou nikdy nebola. V jednom z najťažších období našich moderných dejín bola jednou z brán na Slovensko,“ povedal a zároveň vyslal odkaz, že Slovensko podľa neho nesmie končiť tam, kde sa končia diaľnice, investície alebo pozornosť štátu.
Ako štvrté uviedol, že Slovensko, ktoré si váži samo seba, nemusí byť Slovenskom, ktoré sa uzatvára pred svetom. Podľa neho sebavedomá krajina nepotrebuje kričať, že je najlepšia, ale dokáže otvorene hovoriť o svojich problémoch, počúvať svojich partnerov či spolupracovať. Zároveň dodal, že má poznať svoju hodnotu a obhajovať svoje záujmy so vztýčenou hlavou.
Tiež vyzdvihol úctu ku krajine, ktorá sa podľa neho neukazuje iba pri pamätníkoch a počas štátnych sviatkov. Podľa neho sa ukazuje v tom, ako o Slovensku hovoríme, ako sa k sebe správame alebo v tom, či dokážeme napriek politickým sporom chrániť dobré meno vlastnej krajiny. „A aj v tom, či dokážeme zabezpečiť, aby sa žiadny človek a žiadny región Slovenska necítil ako periféria. Pretože Slovensko nie je iba územie medzi hranicami. Slovensko je domov. A domov môžeme kritizovať, opravovať a meniť. Ale nikdy by sme si ho nemali prestať vážiť,“ zdôraznil.
