Google stavia kúsok od našich hraníc monštrum, miestni sa búria
V malej rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, vyrastá prvé hyperscale dátové centrum spoločnosti Google v Rakúsku. Po dokončení a prípadnej expanzii by tento komplex mohol spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celej krajine.
Miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov proti projektu vystupuje. „Naozaj im to chceme sťažiť. Musia vidieť, že ľudia z tohto nie sú nadšení,“ uviedol pre Politico Harald Müllner, IT špecialista z Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil.
Ekologička Christina Gruberová, ktorá vedie kampaň proti výstavbe, upozorňuje na nezvratnú premenu ornej pôdy, extrémny smäd po elektrickej energii a obrovskú spotrebu povrchovej vody. Najviac ju znepokojuje vplyv na neďalekú rieku Enža, ktorá má slúžiť na chladenie serverov. „Akékoľvek vypúšťanie teplej vody mení biotop a spôsobuje dodatočný stres pre tvory, ktoré tam žijú,“ vysvetlila.
Google tvrdenia odmieta. Vedúci európskej komunikácie pre technickú infraštruktúru Michiel Sallaets uviedol, že zistenia nezávislých expertov z povoľovacieho procesu ukazujú, že vplyv dátového centra na teplotu rieky je zanedbateľný. Pre aktivistu Müllnera sú tieto sľuby len príkladom greenwashingu.
Výstavba si prekvapivo nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. „Potrebujeme zmenu zákona,“ zdôraznila Gruberová s tým, že kým veterná turbína takéto posúdenie potrebuje, dátové centrá majú výnimku.
V prvej fáze si projekt vyžiada 150 megawattov za hodinu, čo po rokoch prevádzky predstavuje 1,31 terawatthodín. Pri expanzii na 500 megawattov toto číslo stúpne na 4,4 TWh. Všetky domácnosti vo Viedni pritom spotrebujú ročne len približne 3,4 TWh.
Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, spolieha sa však na vodné elektrárne, ktoré sú zraniteľné voči suchu. Odborník Christoph Dolna-Gruber varuje, že ak ponuka nedokáže držať krok s dopytom, ceny elektriny pre občanov stúpnu.
Rakúski aktivisti poukazujú aj na to, že americké spoločnosti si zaberajú najlepšie lokality. „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít,“ povedal Müllner.
V Spojených štátoch naráža nová AI infraštruktúra na tvrdší odpor. Sedem z desiatich Američanov sa stavia proti výstavbe AI dátových centier vo svojich komunitách pre obavy z vyšších účtov, znečistenia a hluku.
V Kentucky odmietla rodina ponuku 26,48 milióna dolárov za farmu, keď zistila, že na jej mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum. „Kopnite do vrtule a už sa nevracajte,“ odkázala developerom Delsia Bare.
V Texase bojuje Pamela Griffinová proti centru spoločnosti Blueprint Data Centers. Pozemok bol pôvodne darovaný s podmienkou, že sa z neho stane verejný park. Pri prevodoch majetku sa táto klauzula vytratila.
V USA energetické spoločnosti čoraz častejšie siahajú po vyvlastnení pozemkov pre výstavbu vedení k dátovým centrám. Hrozba bola použitá aj proti drobným farmárom vo Virgínii.
EÚ plánuje do roku 2035 strojnásobiť kapacitu dátových centier. Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred brzdením pokroku. „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky,“ vraví.
Aktivisti v Kronstorfe vedia, že prvú fázu nezastavia. Sú odhodlaní bojovať proti ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala Gruberová.
