Boj o posledné rozkrádačky bude drahý. Voľby musia prísť čím skôr
Odvolanie ministra životného prostredia je historický úspech, aký sa opozícii na Slovensku podaril po 33 rokoch. Znamená, že jediným riešením súčasnej situácie sú predčasné voľby, ktoré sa musia konať čím skôr.
Inak nás čaká nedôstojný posledný rok vládnutia politických záujmových skupín, ktoré nikdy nechápali pomoc občanom ako svoju prioritu, a teraz to už ani nebudú schovávať. A to v čase rekordného dlhu a udusenej ekonomiky.
Odvolaním ministra Tarabu totiž vláda stratila ministra, no získala ďalšieho vydierača. Už museli ustupovať Samuelovi Migaľovi, Jánovi Ferenčákovi a Rudolfovi Huliakovi. Teraz sa pri každom hlasovaní budú musieť spýtať – čo si za svoj hlas vypýta Tomáš Taraba? A málo to nebude. Náklady za pokračovanie Ficovho zlepenca zaplatia občania.
Protiústavný rozpočet a provizórium
Hlavný súboj o zdroje čaká koalíciu už v najbližších týždňoch. Do polovice októbra musí minister financií Ladislav Kamenický predstaviť rozpočet a dodnes sme nič nevideli. Predseda SNS hovorí, že ani neverí, že môže vzniknúť, premiér zas naznačuje, že zlyhanie pri príprave povedie k predčasným voľbám.
Ak má koalícia prežiť, rozpočet bude musieť byť schválený. Tomáš Taraba sa už otvorene pripravuje, ako v parlamente bude klásť svoje podmienky. Otázne je len to, koľko poslancov si „nakúpi”, aby mal silnejšiu rokovaciu pozíciu. A ani dohoda na rozpočte nemusí stačiť. Ústavný zákon o dlhovej brzde vyžaduje, aby vláda predložila vyrovnaný rozpočet, na čo sa zjavne nechystá. Nakoniec schválený rozpočet môže zrušiť Ústavný súd a dostaneme sa do provizória.
Štát sa bude riadiť rozpočtom na rok 2025, zastavia sa investície a nebude možné pomôcť ľuďom pri nečakaných situáciách. Pre koaličné strany bude prakticky nemožné pred voľbami kupovať svojich voličov, pričom bude každému jasné, že zodpovednosť za chaotickú situáciu je na nich. Preto bude treba narýchlo nejaký rozpočet schváliť.
A znovu: Čo si tentokrát vypýta Tomáš Taraba za podporu? Už sme to videli. Migaľ dostal za svoju „rebéliu“ ministerstvo informatizácie a výsledkom je zbytočné Slovensko.sk za 93 miliónov, narýchlo vyhlásená súťaž za 30 miliónov a ohrozené čerpanie zdrojov. Svoje ministerstvo dostal aj Huliak, ktorý namiesto podpory športu vytvoril systém trafík a dotácií pre svojich blízkych ľudí.
Ak Taraba bude vidieť, že od jeho hlasu za rozpočet závisí, či budú koaličné strany môcť vytvoriť dojem, že aspoň niečo v štáte funguje, nemá dôvod vypýtať si menej. Najmä keď vidí, ako sa zvyšné záujmové skupiny (o stranách už nemá v tomto chaose zmysel hovoriť) pustili do rozdeľovania peňazí, ktoré budú splácať ďalšie generácie.
Boj o posledné rozkrádačky
Hlas aj SNS zaútočili na ešte neexistujúci rozpočet nekrytými návrhmi. Robert Fico si ide úplne inú ligu. Jeho prioritou je to, aby jadrovú elektráreň za 15 miliárd už nebolo možné zvrátiť. V stredu schválili na vláde odkúpenie akcií od ČEZ za 190 miliónov eur, potom chce minúť tristo miliónov na ďalšie prípravy.
Jeho minister obrany zas popri rekonštrukcii Kukurice nakúpil stíhačky za miliardu. Slovenský rozpočet si toto nemôže dovoliť. Aj centrálna banka varuje, že slovenská ekonomika je zraniteľná a nutne potrebuje konsolidačné opatrenia. Vládnuce záujmové skupiny namiesto toho robia všetko pre to, aby bez ohľadu na budúcnosť krajiny rekordný dlh ešte zvýšili.
Slovenská ekonomika sa potrebuje nadýchnuť. Prvým krokom musia byť predčasné voľby, aby politickí kšeftári na spôsob Tarabu, Huliaka alebo Migaľa prišli o vydieraciu silu. Ficova vláda môže ešte niekoľko mesiacov prežívať od hlasovania k hlasovaniu. Každý taký mesiac však stojí peniaze, ktoré nemáme.
Krajina v najvyššom pásme dlhovej brzdy si nemôže dovoliť vládu, ktorá o rozpočte vyjednáva ako o výkupnom. Na to, aby Slovensko dostalo vládu so stabilnou väčšinou a mandátom na skutočné reformy verejných financií, existuje len jedna cesta. Predčasné voľby. A čím skôr, tým lacnejšie.
Slovensko sa už raz dostalo z ekonomického marazmu a zvládne to znovu. Oveľa ťažšie to však bude, ak v najbližšom roku dostanú voľnú ruku politickí obchodníci a nie politici s víziou, ako na to.
