Blanár sa zbližuje s Bieloruskom, Trump chce tiež. Potrebujeme od nich kľúčovú surovinu
Bielorusko sa po rokoch izolácie opäť približuje Západu. Slovensko aj Poľsko obnovujú kontakty s Minskom. Krajina sa na jednej strane podieľa na hybridnej vojne pomocou balónov nad litovským územím či vyvolaním utečeneckej krízy na hraniciach s Lotyšskom, Litvou a Poľskom, no na strane druhej sa snaží zbližovať so Západom.
Bielorusko je stále krajinou, ktorej diktatúra Alexandra Lukašenka je silno ovplyvnená a podriadená Kremľu. Zlom prišiel na Valnom zhromaždení OSN, kde sa bieloruský minister zahraničných vecí Maksim Ryzžankov stretol so slovenským ministrom Jurajom Blanárom. Blanár to zdieľal na sociálnych sieťach, cieľom stretnutia mala byť aj podpora Slovenska pri kandidatúre za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 až 2029. Blanár sa na pôde OSN stretol aj s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski, známy ostrým vystupovaním proti bieloruskému a ruskému režimu, sa stretol s Ryžankovom prvýkrát približne po dekáde. Podľa Sikorského Minsk ukázal vôľu vzťahy rozmraziť.
Donald Trump vyhlásil, že USA rokujú o importe potašu na výrobu hnojiva z Bieloruska. Dôvodom je aj obchodná vojna medzi Kanadou a USA.
„Bielorusko sa dnes nemôže odkláňať od Ruskej federácie. Naopak, ruská kontrola Bieloruska výrazne narástla po roku 2020,“ hovorí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček, ktorý sa venuje východnej Európe, Rusku a Ukrajine.
Podľa Havlíčka sa vzťah európskych krajín k Bielorusku mení, viditeľné je to najmä pri Poľsku a Litve. „Tento trend viedlo práve Poľsko, ale aj napríklad susedná Litva, ktorá nejakým spôsobom, hoci na čiastkové témy, viedla s bieloruským režimom Alexandra Lukašenka určitú formu dialógu,“ vysvetľuje. Slovensko má podľa neho odlišnú pozíciu, keďže usilovalo o ekonomickú spoluprácu už v minulosti.
Bieloruský režim sa podľa Havlíčka snažil partnerov, primárne Poľsko a Litvu, uchlácholiť. Aj keď je Bielorusko silno viazané na Rusko, vzťah Lukašenka a Putina nie je bezproblémový. „To zovretie zo strany Ruska je Lukašenkovi a diktátorskému režimu pomerne nepríjemné, práveže ono v niektorých oblastiach je úplne obmedzujúce a dominujúce. A najmä, pokiaľ sa bavíme o oblasti bezpečnosti,“ hovorí Havlíček.
Exilová bieloruská opozícia na čele so Sviatlanou Cichanovskou upozorňuje na riziko, že Rusko môže opäť využiť bieloruské územie, logistiku a infraštruktúru na útoky proti Ukrajine. Lukašenko v júni vyhlásil, že tento krok neplánuje, a ospravedlnil sa za niektoré predchádzajúce výroky ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Havlíček pripomína, že Bielorusko má relatívne malý vojenský aparát a zatiaľ sa na ruskej vojne proti Ukrajine podieľa najmä podporou v podobe výcviku, logistiky či využívania svojho územia a vojenskej infraštruktúry. Cichanovská podporuje Ukrajinu a v máji ju prvýkrát oficiálne navštívila, v Kyjeve sa stretla aj so Zelenským.
Podľa Havlíčka európske krajiny nie sú naivné. „Plnohodnotná normalizácia vzťahov je vlastne neprípustná a nie je na mieste,“ hovorí. Poľsko podľa neho rieši konkrétne praktické témy a hostí bieloruskú opozíciu. „Ten proces je skutočne na začiatku, je veľmi pozvoľný,“ vysvetľuje. Za naivnejší považuje skôr dlhodobý prístup Slovenska s dôrazom na ekonomickú spoluprácu. Situácia Poľska a Litvy je iná, keďže čelili bezpečnostným problémom spojeným s Bieloruskom, napríklad instrumentalizácii migrácie.
Donald Trump minulý týždeň oznámil, že USA rokujú o nákupe bieloruského potašu, dôležitej suroviny pri výrobe hnojív. Podľa Havlíčka diskusie v pozadí bežia už niekoľko mesiacov. Bieloruský potaš je významnou komoditou pre globálnu ekonomiku a Spojené štáty sledujú aj vlastné ekonomické záujmy. Washington už v minulosti spájal zmierňovanie niektorých sankcií aj s prepúšťaním politických väzňov.
Havlíček upozorňuje, že americký a európsky prístup nemožno zamieňať. Kým USA nemajú s Bieloruskom spoločnú hranicu a priamo nečelia hybridnej vojne, Poľsko, Litva či Lotyšsko sú v inej bezpečnostnej situácii. Európska únia preto podľa neho nebude Trumpov postup automaticky nasledovať. „Tie faktory, prečo je Bielorusko sankcionované, prečo je takto izolované aj z medzinárodnej ekonomiky, sa z európskeho pohľadu nezmenili,“ vysvetľuje. „Dnes nie je preto dobrá chvíľa tie sankcie zmierňovať a meniť v tomto európsku pozíciu,“ dodáva.
