Občianska vojna v Jemene sa vystupňovala. Boje môžu zasiahnuť Európu aj svetovú ekonomiku
Konflikt v Jemene, ktorý si vyžiadal desaťtisíce civilných obetí, sa po rokoch relatívneho pokoja opäť prudko zintenzívnil. Prímerie sprostredkované OSN z roku 2022 síce občiansku vojnu formálne nevyriešilo, prinieslo však výrazné utlmenie bojov. To sa teraz skončilo.
Jemenskí Húsíovia v septembri spustili rozsiahlu ofenzívu na západe krajiny a postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora. Podarilo sa im obsadiť strategický prístav Mokka aj ostrov Perim, ktorý leží priamo v prielive Bab al-Mandab. Jemenské vládne sily podporované Saudskou Arábiou sa ich postup snažia zastaviť a oznámili vlastnú operáciu s cieľom získať späť hlavné mesto Saná.
Konflikt sa opäť prelial aj za hranice Jemenu. Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu a zasiahli ropné zariadenia. Saudská Arábia odpovedala desiatkami leteckých útokov na jemenskom území.
Prieliv Bab al-Mandab je dôležitý aj pre ruskú ropu
Práve postup Húsíov pozdĺž pobrežia Červeného mora robí súčasné boje dôležitými aj ďaleko za hranicami Jemenu. Bab al-Mandab je na najužšom mieste široký len približne 29 kilometrov a predstavuje južnú bránu k Suezskému prieplavu. Lode smerujúce z Ázie do Európy cez Suez ním musia prejsť.
Nejde pritom iba o ropu. Cez prieliv smeruje veľká časť tovaru a ďalších surovín medzi Áziou a Európou, ale aj ruská ropa smerujúca na ázijské trhy. V júni cez Bab al-Mandab prešlo množstvo ropy zodpovedajúce približne siedmim percentám svetovej produkcie.
Ak by sa doprava cez prieliv výraznejšie obmedzila, lode by museli namiesto cesty cez Červené more a Suez oboplávať Afriku okolo Mysu Dobrej nádeje. Takáto cesta trvá o týždne dlhšie a výrazne zvyšuje náklady na prepravu.
Význam Bab al-Mandabu je teraz ešte väčší aj preto, že doprava cez Hormuzský prieliv je pre vojnu s Iránom výrazne obmedzená. Húsíovia už vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a snažia sa získať kontrolu nad celým jemenským pobrežím Červeného mora. Ak by získali ešte väčší vplyv nad prielivom, Iránu by to dalo ďalšiu páku vo vojne s USA.
Washington váha s ďalším frontom
Saudská Arábia čelí útokom Húsíov, no USA, jeden z jej najbližších spojencov, napriek žiadostiam Rijádu o pomoc váhajú. Dôvodom môže byť aj to, že Donald Trump nechce riskovať otvorenie ďalšieho frontu popri predlžujúcej sa vojne s Iránom.
Spojené štáty navyše 3. novembra čakajú kľúčové voľby do Kongresu, takzvané midterms. V nich môžu republikáni utrpieť porážku a prísť o väčšinu v oboch komorách amerického parlamentu, teda v Snemovni aj v Senáte.
Húsíovia nie sú bábkou Teheránu
Húsíovia sú jemenské politické a ozbrojené hnutie, ktoré vzniklo na severe krajiny v 90. rokoch. V roku 2014 obsadili hlavné mesto Saná a dnes kontrolujú veľkú časť severozápadného Jemenu.
Za rastúcou silou Húsíov stojí aj dlhoročná podpora Iránu. Teherán im poskytoval výcvik, vojenských poradcov aj čoraz sofistikovanejšie zbrane. Podľa americkej vojenskej rozviedky začal Irán Húsíom dodávať balistické a riadené strely už okolo roku 2015, neskôr pribudli aj moderné drony.
Obe strany spája odpor voči Spojeným štátom a Izraelu, ale aj spoločný regionálny rival – Saudská Arábia. Práve poloha Jemenu robí z Húsíov pre Irán mimoriadne užitočného spojenca. Kým samotný Irán môže vytvárať tlak na Saudskú Arábiu zo severovýchodu, Húsíovia ju ohrozujú z juhu a zároveň kontrolujú územie pri jednej z najdôležitejších námorných trás sveta.
Húsíovia však nie sú iba iránskou zástupnou armádou. Majú vlastné vedenie, domáce politické záujmy a v minulosti sa rozhodli konať aj napriek nesúhlasu Teheránu. Odborníci preto ich vzťah opisujú skôr ako partnerstvo založené na spoločných záujmoch než ako vzťah, v ktorom by Irán vydával Húsíom priame rozkazy.
Jadrová dohoda s USA vyvoláva otázky
Napätie na Blízkom východe mohla zvýšiť aj dohoda o civilnej jadrovej spolupráci medzi USA a Saudskou Arábiou. Najkontroverznejšou časťou je, že dohoda nezakazuje Saudskej Arábii, aby v budúcnosti obohacovala urán na vlastnom území.
Samotné obohacovanie uránu nie je ilegálne a môže slúžiť na výrobu paliva pre jadrové elektrárne. Zároveň však ide o technológiu, ktorá môže pri ďalšom rozvoji priblížiť štát aj k schopnosti vyrobiť materiál využiteľný v jadrovej zbrani.
Krátko po uzavretí dohody začali médiá iránskeho režimu hovoriť o dvojitom metri Spojených štátov. Teherán je totiž dlhodobo pod tlakom USA a Izraela práve pre svoj jadrový program a obohacovanie uránu, zatiaľ čo jeho hlavný regionálny rival dostáva priestor na rozvoj vlastného civilného jadrového programu.
Jadrová dohoda medzi USA a Saudskou Arábiou by mala trvať 30 rokov a umožniť americkým firmám výraznejšie sa zapojiť do budovania civilného jadrového sektora v Saudskej Arábii. Medzi firmy, ktoré by z toho mohli profitovať, patrí aj americký Westinghouse.
