Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac
Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Cieľ v podobe čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa však výrazne líšia. Mnoho ľudí sa spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie v domnení, že práve vlády dokážu najlepšie riadiť zelenú transformáciu. Výsledkom sú často astronomické účty za energie, ktoré neúmerne zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci samotné výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.
Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang, pôsobiaci na Universidad Europea de Madrid, ponúka iný pohľad. Zameriava sa na koncept trhového environmentalizmu a upozorňuje, že najväčšou brzdou udržateľných riešení býva prebujnená byrokracia a deformácia cien na trhu. V rozhovore vysvetľuje, prečo by sme mali dôverovať inžinierom, podnikateľom a voľnej súťaži viac než politickým rozhodnutiam.
Skryté dane a poplatky
Podľa Wanga je pri energiách kľúčové pochopiť, že v cenách neplatíme len výrobné náklady. Do úvahy vstupuje inflácia, nedostatok ponuky, ale aj dane a poplatky uvalené štátom či regulačnými inštitúciami. Ako príklad uvádza Španielsko. Medzinárodná energetická agentúra uvádzala pre španielskych domácich spotrebiteľov zdanenie na úrovni 21 percent, čo je daň z pridanej hodnoty. Po započítaní všetkých daní, dotácií a ostatných poplatkov však dane a poplatky tvoria takmer 50 percent z konečnej sumy, ktorú spotrebiteľ zaplatí za energiu.
Vo výskume z roku 2022 Wang ukázal, že v Nemecku tvorili dane a štátne poplatky viac ako 60 percent platieb za energiu. Keďže mnohí ľudia o tom nevedia, pociťujú len rastúce ceny ako záťaž. Ak je účet za elektrinu 100 eur a 60 eur tvoria dane a poplatky, pri účte 200 eur mesačne pre veľkú rodinu by zaplatenie o 80 eur navyše na daniach znamenalo pre chudobnejšiu rodinu obrovský rozdiel.
Dotácie a monopol
Wang upozorňuje, že štátne zásahy a dotácie skresľujú ceny energií, spôsobujú vyššie energetické náklady a znižujú schopnosť firiem byť inovatívnymi. Akonáhle štát vstúpi do odvetvia, motivácie podnikateľov sa odklonia od potrieb spotrebiteľov k politickým stimulom. Vo výskume o energetike v Španielsku ukazuje, že dotácie a zdanenie fungujú spolu s reguláciou vstupu do odvetvia. V krajine pôsobí štyri až päť veľkých energetických firiem, ktoré ovládajú trh v podobe oligopolu chráneného štátnymi reguláciami. Malé inovatívne firmy sa cez regulačné bariéry nevedia dostať na trh.
Znalostný problém
Wang pripomína znalostný problém, ktorý v roku 1945 opísal nobelista Friedrich A. Hayek v článku The Use of Knowledge in Society. Politici nemajú a nemôžu mať špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tieto znalosti majú energetické firmy a inžinieri, ktorí sú v priamom kontakte so spotrebiteľmi. Politici by mali poskytovať len právny rámec a nechať firmy robiť svoju prácu.
Ako príklad uvádza Spojené kráľovstvo, kde klesla daň na obnoviteľné zdroje zo siedmich na päť percent v roku 1997, keď sa vtedajší labouristický premiér Tony Blair postavil k trhovej ekonomike pragmaticky. V Nemecku a Dánsku naopak vysoké zdanenie vytvorilo obrovskú záťaž. Medzinárodná energetická agentúra vo svojich správach priznáva, že menej štátnych dotácií a regulácií vedie k väčšej súťaži a nižším cenám.
Jadrová energia a diverzifikácia
Wang spolu s kolegami presviedča politikov, aby podporili jadrovú energiu, ktorú európske inštitúcie v roku 2022 označili za čistý zdroj. Po havárii vo Fukušime v roku 2011 politici v Nemecku či Japonsku konali pod vplyvom paniky a strachu zo straty hlasov vo voľbách namiesto toho, aby počúvali expertov. Technológie bezpečnosti sa za posledných desať rokov výrazne posunuli a pre stabilné ceny je kľúčová diverzifikácia zdrojov vrátane jadra.
Pri otázke štátnych dotácií Wang spomína príklad čínskych solárnych panelov. Dotácie viedli k masívnej nadvýrobe a vývozu do Európy za veľmi nízke ceny, no mnohé panely sa nepodarilo predať a firmy čelia finančným problémom. Obnoviteľné zdroje sa podľa neho presadzujú vďaka technológiám a inováciám, ktoré vymýšľajú inžinieri, nie politici. Bez štátnych dotácií by firmy získavali kapitál z bánk, ktoré sú pri posudzovaní projektov opatrnejšie a transparentnejšie než štát.
Čo môže urobiť každý z nás
Wang odporúča, aby ľudia začali svoje účty za elektrinu skutočne čítať a kontrolovať. Ak si občania uvedomia, koľko z ich peňazí ide na dane a dotácie, vytvoria tlak na politikov cez svoje volebné hlasy. Dnes môžu použiť umelú inteligenciu a vložiť svoju faktúru za energie do nástroja, ktorý vypočíta, koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistia zbytočné preplatky, mali by to dať vedieť svojmu poslancovi.
William H. Wang mal v Bratislave verejnú prednášku na tému „Skryté náklady zelenej transformácie“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika a energie-portal.sk.
