Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka prekročil trojpercentnú hranicu a nachádza sa na vyššej úrovni, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Analytik J&T banky Stanislav Pánis upozorňuje, že v prípade Spojených štátov vidíme najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii. „Ceny amerických štátnych dlhopisov sa nedokázali vrátiť na maximá z augusta 2020 už takmer šesť rokov, čo predstavuje najdlhší nominálny drawdown od začiatku dostupných historických štatistík. Veľmi podobne je na tom aj vývoj v Nemecku, respektíve v eurozóne,“ komentuje situáciu Pánis.
Bitka o peniaze s veľkými firmami
Analytik ČSOB Marek Gábriš vidí za nárastom výnosov viacero faktorov: rast dlhu viacerých krajín, rast dopytu po financovaní kvôli investíciám spojeným s umelou inteligenciou a výdavkami na obranu, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a nárast úrokových sadzieb.
Odborník na osobné financie Ján Tonka priblížil, že veľké technologické firmy financujú výstavbu dátových centier aj dlhopismi s dlhou dobou splatnosti. „Kým USA majú od agentúry S&P rating AA+, Microsoft a Johnson & Johnson si udržali najvyššie hodnotenie AAA. Štát preto už automaticky nemôžeme považovať za spoľahlivejšieho dlžníka než úspešnú nadnárodnú firmu,“ všíma si Tonka.
Slovensko zatiaľ problém nemalo
Tonka pripomína, že Európska komisia očakáva rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. „Znižovanie schodku štátneho rozpočtu komplikuje slabý rast ekonomiky aj starnutie obyvateľstva. Dôveru investorov si musíme zaslúžiť predovšetkým zodpovedným hospodárením,“ hodnotí.
Priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok. Rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti približne 120 bázickým bodom z leta 2024.
Gábriš upozorňuje, že podiel zahraničných investorov na držbe slovenských vládnych dlhopisov dosahuje asi 60 percent. „Pri prípadnej kríze spravidla bývajú nervóznejší a rýchlejšie opúšťajú trh,“ priblížil.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pánis sumarizuje, že kým pred piatimi rokmi nedosahovali náklady na dlh ani jedno percento HDP, aktuálne sme neďaleko od dvojnásobku. Ak si štát požičia 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie, vyjde ho to na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac.
„Čím viac budeme musieť platiť na dlh, tým menej peňazí ostane na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude chcieť znova zvyšovať dane. Vyššie úrokové sadzby budú zároveň protivetrom ekonomického rastu,“ vyjadril obavy Pánis.
Rast požadovaných výnosov od štátu má sekundárny dopad aj na úvery podnikov a domácností.
Francúzsko ako časovaná bomba
Pánis opisuje Francúzsko ako časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. „Čelí pomalému ekonomickému rastu pri vysokých rozpočtových schodkoch okolo piatich percent HDP a dlhu takmer na úrovni 120 percent veľkosti ekonomiky, neschopnosťou politického systému zaviesť rázne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti,“ vyjadril sa skepticky Pánis.
Tonka vyzdvihuje dôležitosť slovenského členstva v eurozóne. „Môžu pomôcť upokojiť trhy, ak panika vytlačí výnosy na úrovne, ktoré nezodpovedajú hospodáreniu krajiny,“ uzatvára.
