Najinteligentnejší ľudia na svete majú jednu spoločnú vec: Psychológovia tvrdia, že mnohí ju nesprávne interpretujú
Aktívne otvorená myseľ nie je pevným znakom. Výskum naznačuje, že nerozhodnosť a schopnosť spochybňovať vlastné názory sú často znaky vysokých kognitívnych schopností. Dlhé roky bola inteligencia považovaná za závislú od rýchlosti a rozsahu myslenia, no psychologické výskumy spochybňujú túto predpokladanú pravdu.
Vedci zistili, že mnohé ukazovatele vysokej inteligencie sa obvykle nachádzajú tam, kde ich väčšina ľudí prehliada. Mnohí považujú schopnosť pochybovať o svojich názoroch za slabosť, no výskumy dokázali, že po takýchto vlastnostiach siahajú aj jedinci s vysokým intelektom. Títo ľudia sa často správajú ako kritickí myslitelia, ktorí hlboko a dôkladne analyzujú informácie.
Váhanie a nerozhodnosť sa ukazujú ako komplexné mentálne procesy. Psychológovia považujú túto tendenciu za významný ukazovateľ intelektových schopností, pričom niektoré štúdie ukázali, že spochybňovanie vlastných presvedčení môže viesť k ich ďalšiemu rozvoju. V prelomovej štúdii z roku 1997 sa ukázalo, že silnejšia tendencia kriticky myslieť je úzko spojená s vyššou inteligenciou.
Nielenže takýto spôsob myslenia spravidla značne posilňuje intelekt, ale zároveň tiež zvyšuje schopnosť efektívne spracovávať nové informácie. Dôležité je, že aj keď mnohí cítia neistotu pri argumentoch, práve táto neistota vedie k detailnejšiemu a presnejšiemu skenovaniu reality.
Aktívne otvorené myslenie skúma nové dôkazy a rešpektuje názory iných pred zaujatím stanoviska. Tento prístup podkopáva presvedčenia o tom, že sebavedomie je synonymom inteligencie. Aktívne otvorená myseľ predpovedá úspech v realite mysliteľských úloh a má priamy dopad na schopnosť upustiť od predpojatostí.
Štúdie opakovane potvrdzujú, že ľudia, ktorí sa radia medzi nerozhodného typu, sa v testoch kognitívnych schopností umiestňujú vyššie než tí, ktorí majú pevne sformované názory. Mnohé z týchto faktorov súvisia s potrebou kognície – schopnosť nachádzať hodnotu v intelektuálnych výzvach, čo značne napomáha rozvoju inteligencie.
Aktívna otvorenosť v myslení je kombinácia hodnotenia nových informácií a ochoty prijať možnosť, že sa mýlime. Nejde o prácu so sebavedomím, ale o neustálu aktivitu reagovať na podnety a dáta. Vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje takúto prax, vedie k zvyšovaniu kognitívnych schopností. Preto je dôležité budovať prostredia, kde sa kladú otázky, a nie slepá poslušnosť.
