Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom: Ústavný spor o Karabach
V aktuálnom vývoji medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa objavuje otázka: Môže adekvátne odstránenie nárokov spojených s Náhorným Karabachom z arménskej ústavy naozaj viesť k trvalému mieru? Podľa hlavného poradcu prezidenta Ilhama Alijeva, Hikmeta Hadžijeva, je tento krok nevyhnutný pre dosiahnutie oficiálnej dohody o mieri po rokoch konfliktu, ktorý zavládol medzi týmito dvoma susednými krajinami.
História konfliktu a súčasné vyhlásenia
O vzájomnú stabilitu diplomatických vzťahov sa Arménsko a Azerbajdžan snažili už mnoho rokov, s dôrazom na rozvoj obchodných vzťahov a priame kontakty medzi oboma národmi. Je známe, že Azerbajdžan a Arménsko spolu viedli viacero ozbrojených konfliktov o Náhorný Karabach, najmä po páde Sovietskeho zväzu. Od deväťdesiatych rokov bola kontrola nad touto autonómnou oblasťou v rukách arménskych separatistov podporovaných Jerevanom. Avšak po dvoch ofenzívach Azerbajdžanu v rokoch 2020 a 2023 došlo k zásadnej zmene vo vedení v tomto regióne.
Podmienky dohody a ústavné prekážky
Azerbajdžan považuje aktuálne ustanovenia arménskej ústavy, ktoré sa týkajú Náhorného Karabachu, za prekážku pri podpise trvalej mierovej dohody. Hadžijev v rozhovore podčiarkol, že pre Azerbajdžan je dôležité, aby Arménia prehodnotila svoju ústavu a odstránila spomínané územné nároky. Ten sa domnieva, že po vyjasnení tejto otázky nebude nič brániť finálnemu záväzku o mieri.
Reforma ústavy a politické prekážky
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa zaviazal usporiadať referendum o zmene ústavy, pričom predpokladá, že návrh zverejní do konca roka 2026. Avšak Hadžijev naznačil, že táto iniciatíva nemusí byť dostatočná. Pašinjanova strana sa totiž ocitá v situácii, kedy nemá v parlamente ústavnú väčšinu potrebnú na úspešné vykonanie referenda, a postoje opozície sú nejednotné, pričom niektoré strany majú proruské tendencie.
Výhľad na obnovu a rozvoj regiónu
Bez ohľadu na prekážky, Hadžijev vyjadruje optimizmus ohľadom posunov v mierovom procese a rozvoji vzťahov medzi oboma krajinami. Zrýchlenie dodávok azerbajdžanských ropných produktov do Arménska sa považuje za výraz pokroku. Obnovenie stabilizácie v regióne je závislé na politickej vôli oboch národov, a tak rytmus rokovaní a snahy o vzájomné porozumenie zostávajú v centre pozornosti.
