Fico a jeho návrat k minulosti: Kde je hlboké porozumenie súčasnosti?
Premiér Robert Fico sa na nedávnych oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda opäť naplno vrátil k historickým koreňom, pričom sa snažil poskytnúť legitímnosť svojej vláde. Napriek snahe o prehlbovanie historických aspektov stojí za zamyslenie, prečo sa najvyšší predstavitelia štátu obracajú do minulosti, namiesto toho, aby čelili aktuálnym problémom. V politickej oblasti sú prázdne reči o úctach k histórii a tradíciám najmä reflexiou strachu pred prítomnosťou a vážnymi výzvami, ktorým krajina čelí. Zatiaľ čo Fico sa snaží inklinovať k minulosti, súčasý svet je plný rýchlo sa meniacich skutočností, ktoré si vyžadujú pragmatické a vpred orientované myslenie.
Historické odkazy vs. moderné požiadavky
Fico sa počas svojho prejavu opätovne odvolával na Veľkú Moravu a duchovné dedičstvo sv. Cyrila a Metoda s dôvodom, že ide o „historicko-právnu legitimitu” Slovenskej republiky. Avšak, zatiaľ čo iné krajiny sa sústreďujú na moderné aspekty svojej identity, ako je demokratická republika vo Francúzsku alebo zjednotená Európa v Nemecku, Fico sa zdá, že sa znova a znova zamotáva do historických klasických zmien. To môže naznačovať absenciu jasnej vízie pre budúcnosť a oslabenie jeho politiky, ktorá nie je v súlade s potrebami predchádzajúcej generácie a súčasnosti.
Prázdne slová bez obsahu
Fico si taktiež v pretvorbe cyrilo-metodského odkazu vtláča do ústavy jeho interpretáciu, ktorá nesie viac politického patetizmu než reálneho obsahu. Slová, ktoré na Devíne zazneli ako „poďme sa oprieť o dubisko”, majú byť významom, avšak bez jasného podkladu. Ak existuje akýkoľvek zásadný motív k týmto slovám, zostáva nejasne zakrytý pred moderným úradníckym diskurzom. Akoby sa Fico snažil použiť historické postavy na posilnenie svojej ideológie, zatiaľ čo trvá na jeho vojenskej agende voči Rusku.
Byzantský versus moderný svet
Je znepokojujúce, že Fico chápal Byzantskú ríšu ako oporu svojej zahraničnej politiky prepojenej s Ruskom. Avšak skutočné dedičstvo týchto učených postáv, ktoré spojili naše zemepisné šírky, zrejme nebolo o politických alianciach, ale o kultúrnom rozvoji prichádzajúcom skrz vzdelanosť a jazyk. Historikovia súhlasia, že Cyril a Metod prichádzali do strednej Európy, aby podporili rozvoj miestnych jazykových foriem, a nijako sa nezaoberali ideologickými mostami medzi západom a východom, ako to tvrdí Fico.
Ústava ako zjednocujúci prvok?
Fico sa nielen neustále zaklína patriotiou vo vzťahu k ústave, ale tiež neprezentuje k nej úctu a dôveru, ktorú by mal, ak by chcel budovať jednoliatu identitu krajiny. Kritici, vrátane odborníkov na právo, upozorňujú, že jeho politické pôsobenie nedokáže presiahnuť rámec bežnej politickej prevádzky, čím ignoruje ten najdôležitejší aspekt – zodpovednosť voči ústave a jej obsahom. Slová o cyrilo-metodskom odkaze sa v jeho prejave miešajú s vlastnými politickými záujmami a to v skutočnosti sťažuje legitimizáciu jeho politických ciest.
Čo z toho vyplýva pre národ?
Premiér Fico vo svojej snahe o rehabilitovanie historického odkazu nedokáže zastaviť prax, ktorá objektívne ignoruje jeho inštitúcie, a obmedzuje zásady štátnej odpovednosti za hospodárenie. Skutočný a nezaujatý pohľad na legislatívne zmeny by mal za cieľ pritiahnuť národ k rokovaniam na úrovni, ktorá zohľadňuje moderné potreby obyvateľstva. Realita je taká, že v dnešnom dynamickom svete bolo by omylom pozerať sa iba späť, keď je potrebné posúvať sa vpred, hľadieť na prítomnosť a plánovať budúcnosť.
